streda, 30. apríla 2014

Recy-bloček. Vďaka!

Tuším som sa vám ešte nestihla pochváliť. Dostala som takýto krásny darček! Od Alexandry. Čo robí krásne Recy-veci. Pri príležitosti výročia svojho blogu urobila ďakovaciu darčekovaciu súťaž - a šťastie sa usmialo na mňa. Tak ešte raz - ďakujem! A už aj viem, čo si do tohto krásneho zápisníčka budem písať. No predsa moje úžasné dary, ktorých každý deň dostávam toľko. Zošitok je akurát veľký i ľahký do kabelky, takže ho budem môcť mať stále pri sebe a je tak správne krásny a inšpiratívny, takže si doň zapíšem iste veľa krásnych vecí - darov. Už sa teším!



Ak by ste aj vy chceli podobný, môžete si vybrať napr. v Saškinom obchodíku.

utorok, 29. apríla 2014

Zbohom Starý most 5: Ostáva posledný kúsok

23. 4. 2014


Do nášho starého Starého mosta sa už rozoberacie čaty poriadne zahryzli. Ostal už len kúsok medzi poslednými dvoma piliermi. Čoskoro bude aj ten preč... 


Výlet za Jurajom - Čerín

Freska sv. Juraja v Čeríne

Minulý týždeň bol sviatok nášho milého patróna svätého Juraja. A tak naše kroky museli nutne smerovať k niektorému kostolu s jeho vyobrazením. Vybrali sme si stredoveký kostolík v Čeríne. (Viac informácií: www.apsida.sk)

Kostol sv. Martina sa vypína doďaleka.


pondelok, 28. apríla 2014

Čo sme robili na chalúpke...



Ešte k Veľkej noci: 
Minule som vám ukázala "nevajíčkovú" chalúpkovú výzdobu. Ale musím priznať, vajíčka sú pre nás na veľkú noc dôležitým symbolom. Asi tým najdôležitejším (možno po sviečke - paškáli). Symbolizujú nový život (mladé vtáčiky), večný život (dokonalý okrúhly tvar), vzkriesenie (mŕtva škrupina skrýva v sebe čosi živé). A dokonca aj keď je už vajíčko prázdne vyfúknuté, môže nám symbolizovať prázdny hrob. Pretože ten, ktorý v ňom ležal neostal v hrobe - On je živý! Zajačiky ani sliepočky si ako veľkonočný symbol neviem privlastniť. Ale ovečka (alebo skôr baránok) a vajíčka nesmú chýbať.

Napríklad na okne: 

Prírodné...

papierové...
 
farebné...
 
či maľované...

dokonca aj nejaké umelé ľuďmi vyrobené sa našli.

Niektoré viseli zo stropu: 
 

 

 A vajíčka v košíku som tuším znova zabudla odfotiť. Tak zase o rok. :)

Jarné práce v záhrade: 
Veľa sme toho tentoraz neporobili. Ale čosi predsa. Dosadili sme chýbajúce kríčky do živého plota. A skôr než nás dážď a únava vyhnali späť do chalúpky, stihla som ešte ako tak "okýpiť" jednu hriadku v záhone. Akurát pre červenú repu. (Bol najvyyší čas ju zasiať.)

Dosadili sme živý plot.

Potešili sa žltými tulipánmi.

Zasiali sme červenú repu.

Trocha zábavy (nielen) s drôtom: 
Repa dostala aj novú menovku. Reku nech viem, čo mi tam má rásť, keď budem vytrhávať burinu...
A keď už som mala ten drôt v ruke, urobila som aj zopár motýlikov - do kešiek na "zajtrajší" výlet.




A vo voľnej chvíli som si čmárala na záclonu. Na šope. Aby nebola taká biela...




No a v nedeľu sme boli na výlete. Ale o tom zase ďalší článok.

Želám vám radostný deň!
Letitia.

sobota, 26. apríla 2014

Jarné haluze a iné tvorenie



Minulé roky sme väčšinou mávali vrámci veľkonočnej výzdoby vždy na nejakej halúzke (čo mi priniesli chlapi z lovu na prúty) zavesené maľované výdušká. Bola to často taká nesúrodá zbierka z viacerých rokov. Alebo naopak, sada vajíčok vyzdobených aktuálne jednou technikou. Ale na to mi tento rok akosi nevyšiel čas. A tuším ani chuť...
 
Veľká noc 2012


Skrátka, tento rok som chcela niečo iné, výnimočné, zaujímavé... Ale dlho mi nenapadalo, čo by to malo byť.

Až bol najvyšší čas rozhodnúť sa, do čoho tentoraz zabalím mojim drahým "šibačom" výslužku. Voľba nakoniec padla na jednofarebné biele vrecúška z drobnou ozdôbkou z filcu. Aj švagrinej som pripravila niečo malé - nie sladkosť. Ušila som jej tiež filcovú ozdôbku, voňačku, ihelníček... 3v1. V podobe kvietku. (Rada by som vám ukázala, ale zabudla/nestihla som si ju odfotiť.)

Vrecúška pre šibačov.

 
A keď už som mala ten filc poruke, vystrihla som si zopár ďalších kvietkov. Rôznofarebné stredy som nalepovala domácim "lepidlom" - pomiešaná múka s vodou. Potom stačilo už len navliecť na nitku a zavesiť. Páči sa mi pre zmenu takáto "rozkvitnutá" haluz.  Až tak, že som sa s ňou prihlásila do súťaže Veľkonočné haluze na SaShe.sk. Len s fotením boli ťažkosti. V chalúpke bolo primálo svetla na nejaké kvalitné foto.




Na záver mi ostal ešte neozdobený venček na dverách. Zapáčilo sa mi používať drôtený základ, čo som si onehdy vytvarovala (link). Keď už čečina zo zimného venca opadala, bolo ho treba ozdobiť niečím iným - jarným. Kvetov, čo by aj chvíľu vydržali, okolo chalúpky ešte nieto (púpavy je dosť, ale tá by zvädla hádam skôr, ako venček dokončím). Tak to chcelo niečo "umelé". Ale zase nie moc.

So zavesením posledného kvietka na halúzku prišiel nápad. Predsa podobné kvietky z plsti môžu zdobiť aj vchodové dvere! A tak som strihala ďalej. A lepila. A prišívala na drôtený venček... Hotovo. Už na nás z dverí veselo žmurkajú farebné filcové kvietky.





Želám aj vám radostné dni a veľa vydarených tvorivých nápadov.
Letitia.

štvrtok, 24. apríla 2014

Obnovené Kohútovo



Po dlhšom čase sme sa vrámci veľkonočných sviatkov vybrali aj to blízkeho pútnického miesta Kohútova. Neboli sme tu už vyše roka. Odvtedy stihol celý areál prejsť kompletnou obnovou pri príležitosti 150. výročia tohto pútnického miesta. Ak chcete porovnať, ako vyzeralo pred obnovou, môžete si pozrieť naše staršie obrázky v tomto článku (Máj 2012, Procesia v septembri 2012).  

Ešte naposledy kalvária - nádhera v Solke.

Aj keď po Veľkej noci, prinášam ešte spomienku na Veľký piatok.

Poslednou Kalváriou, ktorú sme navštívili tento rok, bola jedna z najkrajších a asi najmenej známych slovenských kalvárií - v Solke, teraz už miestnej časti Nitrianskeho Pravna.

Jej návštevu sme si vybrali na Veľký piatok. Zdalo sa mi, že tak rozsiahly komplex rôznych kaplniek a zastavení pripomínajúcich hádam všetky epizódy veľkonočných udalostí by sme si mali popozerať v kľude a modlitbe práve v tento deň, keď sa všetky zobrazené udalosti odohrali.

Dolný kostol Poslednej večere.

streda, 23. apríla 2014

Veľkonočné trojdnie



Veľkonočné trojdnie sme prežili veľmi intenzívne. Každý deň inak, ako je u nás zvykom.

Zelený štvrtok:
K Zelenému štvrtku v našej rodine už neodmysliteľne patrí pečené jahňa a večera na spôsob židovského sederu. Má nám sprítomniť nielen Poslednú večeru Pána Ježiša s učeníkmi (Lk 22,1-30). Ale podobne, ako si Židia na Veľkú noc pripomínajú vyslobodenie z egyptského otroctva (Ex 12,1-27), my si každý rok sprítomňujeme naše vyslobodenie z otroctva hriechu. Ježiš je tým "pravým veľkonočným baránkom", ktorý sa obetoval za nás. Jeho krv nás zachránila pred smrťou podobne ako krv baránka na verajach dverí chránila Izraelitov počas Božieho prechodu - Paschy v Egypte. A tak, vždy na Zelený štvrtok, na "výročie" veľkonočnej večere, ktorú slávil Boží Syn so svojimi učeníkmi, aj my si pripravujeme rodinnú večeru na podobný spôsob. Pravdaže trošku upravenú pre naše rodinné podmienky.
(Linky: "Recept" na pečené jahňa, Ako pečieme lokše)


Pečená jahňacina a horké zeleniny.

Nekvasené chleby u nás nahrádzajú lokše. K jahňacine sa hodia.

Vajce ako symbol (večného) života,
"hustá omáčka" z medu a orieškov pripomína egyptskú maltu,
alebo ("sladké" a "lepkavé") pokušenie k hriechu.


Po večeri nasledujeme Pána do Getsemanskej záhrady...
Po rodinnej večeri sme sa zúčastnili veľkonočnej liturgie. Svätá omša s čítaniami o udalostiach týchto dní (Jn 18,1 - 19,42). Obrad umývania nôh, keď kňaz podobne ako Ježiš pri Poslednej večeri umýva nohy vybraným ľuďom (Jn 13,1-17). Spomienka na ustanovenie Eucharistie (Mt 26,26-30). Nakoniec Ho odprevadíme "do Getsemanskej záhrady" (v skutočnosti "len" do bočnej kaplnky, kde bude uložená Sviatosť Oltárna až do oslavy vzkriesenia). Tu s Ním chceme pobudnúť "aspoň hodinu" (Mt 26,36-47).

Veľký piatok:
Umučenie Pána Ježiša sme si pripomenuli nielen "prísnym" pôstom, ale aj "púťou". Tento rok už asi posledný krát sme sa vybrali na jedno nádherné miesto, kde si mnohými stavbami (kaplnky, zastavenia, 2 kostoly) pripomíname umučenie Pána a Jeho víťazstvo nad smrťou.


Pieta na prievidzkom cintoríne.

Prvá zastávka bola v Prievidzi, kde ma čakali spomienky z detstva a mladosti... Potom sme už pokračovali priamo k hlavnému cieľu dnešnej cesty. Na Kalváriu v Nitrianskom Pravne - Solka. Je tu postavený rozsiahly komplex nielen zastavení krížovej cesty. (Neskôr napíšem samostatný blog o tejto Kalvárii. Tiež u Miroslava Lisinoviča nájdete o tejto kalvárii viac.)

Z kaplnky Arma Christi - nástroje umučenia.

V "Hornom" kostole ukrižovania.

XIII. zastavenie krížovej cesty: Ježiša snímajú z kríža.

Biela sobota:
Nasledujúci deň sa niesol v znamení ticha a pokoja. Celá príroda sa akoby ponorila do ticha a očakávania. V tento deň tradične zájdeme k "Božiemu hrobu", ktorý býva sprítomnený v každom kostole. Okrem sochy mŕtveho Ježišovho tela si nezabudneme všimnúť aj Spasiteľa živého - vo sviatosti Oltárnej.

Anjeli nad "božím hrobom" v Nitrianskom Pravne.

Tu sme boli už v piatok.
Sobotnú návštevu Novobanského kostola nemám nafotenú.

Večer sa už tešíme na oslavu vzkrieseného Krista. Po západe slnka začína najväčšia kresťanská slávnosť roka. Veľkonočná vigília Vzkriesenia. Liturgia začína pôsobivým obradom svetla - kedy do zhasnutého kostola prichádza "svetlo" veľkonočného paškálu, od ktorého sa postupne zažíhajú sviece prítomných veriacich. Nakoniec sa zažnú všetky svetlá v kostole a zaznie slávnostný chválospev. Čítania z dejín spásy, radostný hlahol zvonov, slávnostné Aleluja, obnova krstných sľubov... a na záver slávnostný sprievod. Ešte pred rozpustením nám pán farár už tradične porozpráva zopár vtipov a za spevu piesne "Ježiš žije... všetci ľudia nech to vedia, Ježiš žije" sa pomaly rozchádzame do svojich domovov (a k slávnostnej večeri).

Veľkonočná nedeľa:
Takto začala najväčšia nedeľa roka, ktorá trvá celých 8 dní. Teda aj celý nasledujúci týždeň. Dnešný deň prežívame v radosti. Okrem pobytu v prírode a návštevy chrámu sa v tento deň dievky tradične venujú príprave maľovaných vajíčok - kraslíc pre šibačov. Chlapci si zase vyšli na výlet hľadať nejaké vŕbové halúzky a venovali sa pleteniu svojich výtvorov... Priniesli mi aj zopár konárikov na výzdobu chalupy. :)

Horný kostol v Solke (Nitrianske Pravno)


Veľkonočný pondelok:
V pondelok sa väčšinou venujeme ľudovým zvykom. Tento rok sa výslužka aj výzdoba chalupy niesla v znamení filcových kvietkov (ktoré som samozrejme chystala na poslednú chvíľu).

Vrecúška pre šibačov

Ozdobená halúzka na stole


Venček na dverách - Filcové kvietky našité na drôtenom základe.


Želám vám dlhé trvanie veľkonočnej radosti a plnosť lásky a pokoj v srdci po celý rok.
Letitia.

_______________
O našom prežívaní Veľkej noci píšem aj v starších článkoch:
Zelený štvrtok 2011 (Pečené jahňa)
Domáce lokše (namiesto nekvasených chlebov)
Veľkonočné trojdnie 2012 (Vlastnoručne zdobený paškál)
Veľkonočný tichý čas 2013
Veľkonočná radosť 2012


PS: Ak si chcete, podobne ako ja, ozdobiť exteriér vyfúknutými vajíčkami (viď úplne prvý obrázok), pozor na vtáky. Mnohé pokladajú vajíčka iných vtákov za svoju potravu. Neuspokoja sa, kým sa na vlastný zobák nepresvedčia, že v tých vašich naozaj žiadne bielkoviny nenájdu. Týka sa to aj maľovaných vajíčok.


Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...