utorok, 8. októbra 2013

Vďačná chvíľka: Vďačnosť za dary od ľudí

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."
(1Sol 5, 16-18)

Učím sa. Inšpirovaná knihou Tisíc darov sa učím vzdávať vďaky - za všetky, aj malé pozornosti, ktorých denne dostávam za plné priehrštie... Všimnúť si. Pomenovať dar. Poďakovať. Aby neprešli pomimo. Aby mali možnosť formovať radostného ducha. Aby som neostala nevďačná. Aby som sa viac usmievala, a viac radosti rozdávala aj tým, ktorých budem stretávať...

Preto počítam. Hľadám dary od Nebeského Ocka a každému priradím číslo. Viem, že dostávam tisíc darov každý deň, ale nie každý si všimnem, nie každý zapíšem. Už som si ich zapísala tisíc a chcem si ich všimnúť ešte viac.


Učím sa. Učím sa ďakovať Bohu - za všetko.

A asi je najvyšší čas začať sa učiť vďačnosti aj voči ľuďom. Za všetko.

Poznáte to aj vy? Niekedy mi niekto "poslúži", alebo sa tak aspoň tvári - a ja mám v srdci nesúhlas. Útočí na mňa pocit, že jeho služba ak nebola medvedia, tak aspoň "veveričia" (nanosil mi oriešky do dutiny stromu, odkiaľ sa mi vyberajú nepohodlnejšie, ako z kôpky na lúke). Nevďačnosť rastie... a láska sa krčí kdesi v kúte.

Prečo takto zmýšľam?

Kde sa vytratila láska? Radosť? Pokoj? Či nie je ovocím Ducha láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť dobrota, vernosť...? (Gal 5,22-23) A vďačnosť. Aj voči ľuďom. Vďačnosť za každý dar. Aj za ten, ktorý sa mi možno sprvu nepáči.

Učím sa, že boží dar je vždy dobrý - aj keď je "zabalený" do nepríjemností.

Tak prečo podobne nehľadím na dary od ľudí?

Ako na Boží dar, darovaný skrze človeka. 

No a čo, keď sa mi (na prvý pohľad) nepáči. Láska káže prijímať. Prijímať s radosťou. A s láskou. Prijímať vďačne.

A tak si dávam predsavzatie: Budem (sa učiť byť) vďačná za všetko, čo dostanem. Od Boha, aj od ľudí. Budem (sa snažiť) všetko prijímať ako dar. Dokonalý dar od môjho Milovaného. A, možno nedokonalý ale darovaný z lásky, dar od človeka.

Či azda nepoteší milujúcu mamu aj nedokonalý "ušmudlaný" darček od jej malého dieťaťa? Nie je dôležité ako darček vyzerá, ale že tu je.

Chcem si túto myšlienku pripomínať často - vždy, keď "niečo" dostanem.

Vďaka za ňu!


A čo ak ten človek nemal v úmysle poslúžiť mi? Možno sa zachoval vyslovene sebecky. Alebo mám dôvod myslieť si, že mi chcel schválne urobiť napriek. Mám mu aj vtedy byť vďačná?

Nuž, ak platí, že všetko, čo sa udeje, deje sa z Božej vôle - ak je pravdou, že "tým, čo milujú Boha všetko slúži na dobré" - Ak sa môžem spoľahnúť, že všetko, všetko, čo dostávam je naozaj boží dar - aj keď je "zabalený do škaredého papiera" - potom môžem byť vďačná naozaj za všetko. Aj za to, čo sa mi nepáči. Aj od človeka. Aj keď mi je to teraz nepríjemné, viem, že keď to prijmem v láske, vykľuje sa z toho dar, ktorý určite za všetky tie nepríjemnosti stál.

Vďaka Ti, Pane!





1750. Konečne odoslaná pošta

Z mojich tisíc darov:

1745. Potešili ma sýkorky, ktoré už chodia na balón pýtať zrnká. Sú milé a veselo poskakujú okolo okna. Vďaka za ich veselé švitorenie.
1746. Som vďačná za slzy, ktoré liečia. Za lásku, ktorá musí aj bolieť, aby mohla uzdravovať.
Vďaka za spoločný smiech, za milosť rozosmiať.
Ďakujem za padajúce slzy. A za padajúce kamene (zo srdca). A padajúce zábrany... Vďaka!
1747. Som vďačná za chalupu. Za jeseň. Za krásny vzduch. Za úrodu, ktorej je žalostne málo... Aj za nie celkom príjemný pocit z "príliš krátkeho výletu".
1748. Ďakujem, že sme sa zastavili pri reliéfe Panny Márie. Vďaka za spoločnú modlitbu ruženca. Vďaka za rodinu.
1749. Som vďačná aj za výstavku z roľníckej nedele, ktorú sme stihli na poslednú chvíľu (tento týždeň ju už rozoberú/rozobrali). Vďaka za úrodu. Aj za obrazy, myšlienky, radosť pri ich obdivovaní... a vďaka za fotografie toho všetkého (podelím sa v samostatnom článku).
1751. Vďaka za mesiac október. Mesiac sv. ruženca. Vďaka za modlitbu ruženca. Vďaka za sviatok sv. Terezky, za jej príklad, za jej "malú cestu". Som vďačná za relikviu (2. stupňa) sv. Terezky, ktorú sme dostali....
1752. Som vďačná aj za sviatok sv. Fratniška. Za jeho posolstvo. Za modlitby, ktoré nám zanechal - dnes zvlášť za jeho modlitbu o pokoj. Ďakujem aj za nášho pápeža Františka. Za televízny prenos jeho návštevy v Assisi. Za radosť, pokoj, nádej a lásku, ktorá vyžaruje z každej jeho aktivity. Som vďačná za požehnanie, ktoré sa šíri až na nás... Vďaka za tú neopísateľnú radosť a nadšenie mnohých mladých ľudí, ktorí sa v Assisi zhromaždili a svojim piesňami, aj svojimi naradostenými tvárami ukazovali svetu zdroj pravej skutočnej čistej radosti... Vďaka za deň sv. Františka.
(aj za spomienky z minulých rokov - niektoré veľmi silné)


1751. Október, mesiac sv. ruženca...
 
1748. Vďaka za spoločnú modlitbu
pri reliéfe Panny Márie
A za čo ste vďační vy?

Ak chcete, pridajte sa k nám a môžete tiež počítať dary, ktoré každý deň dostávate... Život je šťastnejší, keď poznáme veci, za ktoré môžeme byť vďační.
Budem rada, ak sa podelíte aj s nami. Či už tu v komentároch, alebo v komunite na www.mojakomunita.sk. Môžete nás tiež sledovať na Facebooku, alebo na G+, kde som založila  stránky vďačnosti.

Želám vám veľa radostných dní. A vďačnosť v srdci. Pretože kto je vďačný, je šťastnejší. 
Letitia.


Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov
a
stránkou jej autorky www.holyexperience.com.

Maminy MojaKomunita.sk
Pozývam vás tiež k spoločnému ďakovaniu
na www.mojakomunita.sk

2 komentáre:

  1. I já se snažím v nepříjemnostech života hledat pozitiva. A většinou to tak je: to, co zpočátku vypadá jako starost a problém, tak později zjistíme, že nám to bylo ku prospěchu. Jsem vděčná za Tebe, za tvůj blog, za tvé články a hlavně jsem ráda, že ještě dnes hledá někdo cestu k Bohu.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za krásne slová. A modlím sa za vás, nech sa vám vždy darí nachádzať dôvody na vďačnosť. :)

      Odstrániť

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...