sobota, 17. augusta 2013

"KRAM" - Tvarohové müslikoláčiky na cesty

Volám to "Kram" - jedlo na cesty. Podľa dosť tvrdého ale až obdivuhodne sýteho a výživného chlebíka, ktorý nosili so sebou trpaslíci zo Stredozeme (J.R.R. Tolkien, Pán prsteňov).


Hoci som ich nazvala koláčikmi, nemýľte sa - nie je to sladkosť po obede. Skôr ich môžeme použiť ako plnohodnotný chod - povedzme olovrant, alebo aj "obed", ak nemáme možnosť najesť sa normálne. Odkedy som objavila tento recept, už sa nemusím trápiť hladom, mini-jojo-efektom, alebo nezdravými dobrotami ktoré aj tak nedodajú všetky potrebné živiny (a následne výčitkami svedomia) vždy, keď nemám možnosť sa včas najesť.


Tieto "koláčiky" (skôr by som ich asi nazvala sušienkami) doplnia správny pomer uhľohydrátov (škrobovín, zložitých cukrov), tukov a bielkovín. Nie sú sladké, takže ich trávim pomaly a keď zjem tú správnu dávku (plus zelenina, alebo aspoň dostatok tekutín), zasýtia ma približne na tie "sľúbené" tri hodiny.

Už mi niekoľkokrát dobre poslúžili, tak som sa rozhodla, že sa o recept na ich prípravu podelím aj s vami. Originálny návod od tini som našla TU.


Ako na to?

Suroviny:
Na 9 porcií potrebujeme
750g polotučného tvarohu (3 ks)
400g balenie ovsených vločiek
90g hrozienok, alebo brusníc, sliviek, datlí, či iného sušeného ovocia 
90g orieškov podľa vlastného výberu (môžu byť lieskové, vlašské, alebo ľubovoľné olejnaté semená - slnečnicové, tekvicové, ľanové, mak...)

Postup:
1. Zmiešame ovsené vločky s tvarohom (ak je "cesto" priveľmi tuhé/sypké, môžeme pridať trošku acidofilného mlieka). V pôvodnom recepte sa primiešavajú do cesta aj hrozienka, ja ich radšej rozložím na vrch "koláčikov".
2. Plech vyložíme papierom na pečenie a rozprestrieme naň zmes. Rovnomerne rozhrnieme po celom plechu.
3. Poriadne "uťapkáme" rukami na tuhú vrstvu. (Prípadne môžeme na záver povaľkať pohárom)
4. Ja dávam hrozienka (alebo iné sušené ovocie) na koláčiky až teraz. Najprv si naznačím jednotlivé porcie (dávka vyjde na 9 porcií, ktoré rozdelím ešte na polovicu, aby som dostala "koláčiky" vhodnej veľkosti). Na každý obdĺžniček potom uložím hrozienka a oriešky a poriadne vtlačím do cesta, aby potom nevypadávali.
5. Vložíme do predhriatej rúry a pečieme na 180°C do ružova. (Vždy si hovorím, že si to stopnem, aby som nabudúce mala predstavu, ako dlho to potrvá, a vždy zabudnem)
6. Po vychladnutí nakrájame na 9 porcií, nabalíme do mikroténových sáčkov a zamrazíme, časť uskladníme v chladničke (vyskúšame, koľko to tam vydrží, týždeň určite).

Citujem z pôvodného receptu: Nič nemelieme, použijeme len celé balenia tvarohu a vločiek (teda tie co ja kupujem v Tescu sú 400g), takže vážiť treba iba hrozienka - tým sa veľmi zjednoduší a skráti príprava.

Ak by vás zaujímali nutričné hodnoty, vychádzajú približne takto: 1404 KJ, B 22,8g, S 37g, T 10,8g (verím Tini, nekontrolovala som to)


Niektoré porcie som si pripravila len s hrozienkami /brusnicami,
k niektorým som pridala aj mandle, alebo tekvicové semienka.

Tu sú už pobalené na jednotlivé porcie.

Priznám sa, že prvá várka mi až tak moc nechutila (hrozienka som vtedy vmiesila do cesta a namiesto orieškov som použila slnečnicové semienka). Ale teraz na ne nedám dopustiť. Možno som vychytala niektoré drobnosti v postupe - alebo som si jednoducho zvykla?

Tieto "kram-chlebíky" mi výborne poslúžili napr. aj na dovolenke. Jeden chod v aute cestou k moru, sem tam olovrant na pláži. Ale cestu späť už neprežili, možno aj preto, že sme v posledný večer zabudli na niekoľko hodín pootvorenú chladničku. Škoda. Ale aj tak - vzhľadom k podmienkam v akých som ich skladovala poslúžili vynikajúco.

Ale chlapom ich zatiaľ nenútim. Možno raz... ;-)

Tak predsa...

Tak predsa sme sa vybrali na "tradičnú" letnú dovolenku. K moru.
Do Chorvátska. Po prvý raz.

Chorvátske more - pohľad z našej terasy.


 Zakotvili sme v starobylom mestečku Senj.

piatok, 16. augusta 2013

Torta? Ovečka!

Ani som tu nechcela spomínať, že budem mať zajtra narodeniny... ale takúto úžasnú ovečkovú tortu si nemôžem nechať len pre seba. Dostala som ju len pred chvíľou... Chutila nám všetkým! :)


Je to tak jednoduchý motív - ale tak efektný! Mňa - zbláznenú do ovečiek každého druhu - by nič nemohlo potešiť viac! :) Ďakujem, mami!

Tvárička je vyrezaná z tenkej vrstvy tmavého cesta. Kučeravú vlnu tvorí krém.

Žeby predloha? :)
 
Podobajú sa, však? ;-)

Želám vám všetkým radostné dni. 
Letitia.

sobota, 3. augusta 2013

Letná h(o)ra vďačnosti - ohliadnutie za júlom.


Radostné leto všetkým vám!

Na začiatku prázdnin som vyhlásila letnú hru (nielen) o knihu Tisíc darov - Letná h(o)ra vďačnosti.
Zadanie súťaže nájdete v [tomto článku].

Prázdniny sú v plnom prúde a myslím, že ešte pred odchodom k vodám ne-internetovým sa musím s vami podeliť o nové prírastky, ktorými sa ich autori zapojili do našej h(o)ry.

♥♥♥

Chcela som napísať, že od minulého zhrnutia - [link] sa nám neobjavil žiaden nový článok, ale akurát dnes vyšiel jeden, ktorý si rozhodne zaslúži zaradenie do vďačnej h(o)ry.


Mária z portálu Moja komunita napísala blog - Ďakovať za všetko. Je to vlastne reakcia na jej starší príspevok - Ďakujem, keď mi je ťažko. Vyznáva sa z toho, že niekedy prídu chvíle (alebo aj dlhšie obdobia), keď nám tá vďačnosť akosi nechce prýštiť zo srdca a stojí nás vždy znovu a znovu ťažkú námahu rozhodnúť sa pre to, čo je svetlom a čo vedie k radosti...
Mám dojem, že už to kazím, tak radšej si prečítajte jej vlastné slová. Naozaj článok stojí za to. Povzbudí v ťažkej chvíli... - [link]


A pred pár minútami sa mi na maili objavila informácia o ďalšom prírastku do zbierky. Sestrička Marcela Bagínová (niektorí ju možno poznáte ako sestru Damiánu) napísala článok - Darovacie domino, nielen o tom, že dary je možné nájsť všade - aj v kúpeľni. Jej článok som ešte nestihla prečítať, ale určite sa na to chystám čím skôr. Dúfam, že ma povzbudí a rovnako aj vás. - [link]

♥♥♥
Okrem toho sa nám stále zbierajú každodenné dary, ktoré hľadáme či už podľa navrhnutých tém, alebo aj mimo ne. Pridajte sa k nám a tiež zbierajte dary každý deň... Keď nájdete každý deň len tri dary, za mesiac ich bude sto. A za celý rok viac ako tisíc!

- Mária Irma (z komunity na MK) našla medzi časom ďalšie tri desiatky darov.

- Amelie (Autíček Jeníček) pridala krásnu zbierku svojich darov, za ktoré je vďačná, pod článok o knihe Tisíc darov - (link).

- Mariana (Bea-Beo) sa k nám pridala na FB zatiaľ dvoma vďačnými komentármi

- Zuzka (z MK) pridala tiež zatiaľ dva vďačné komentáre.

Teším sa z každého príspevku do súťaže. Ale ešte viac sa teším, ak verím, že aj mnohí z tých, ktorí (zatiaľ) nepíšete sa učíte vidieť dary aj vo veciach, kde ste ich pred tým nevideli. Alebo hľadať dobré veci aj tam, kde ste možno pred tým videli len nepríjemnosti... Budem veľmi rada, ak nájdete odvahu a napíšete o tomto svojom hľadaní aj nám.

♥♥♥

Majte krásne leto!
(Ja sa s vami na týždeň lúčim) ale neprestávam ďakovať! Za všetko.
A keď náhodou niekedy zabudnem, spomeniem si na vás - že čakáte, čo vám o tomto týždni po návrate napíšem - a budem hľadať o to usilovnejšie.

Majte sa krásne. A nech vás vďačnosť (a radosť!) neopúšťa!
Letitia. 


Súvisiace články:
Letná h(o)ra vďačnosti: Prvý týždeň
Ann Voskampová, Tisíc darov 

Letná h(o)ra vďačnosti - zadanie súťaže 

piatok, 2. augusta 2013

Porciunkula

Dnes majú františkáni veľký sviatok. Sviatok posvätenia kostolíka, v ktorom sv. František vlastne "založil" svoju rehoľu. A zároveň je to historicky prvé miesto, kde okrem Svätej Zeme (Jeruzalem) a Ríma, mohli veriaci získať úplné odpustenie časných trestov za svoje hriechy. Aj to "zariadil" František. Alebo skôr jeho láska a dôvera k Ježišovi a Jeho Božskej Matke.
[Podrobnejší príbeh nájdete napr. TU]


Už pri príchode do kostola ma upútali okrem iného "akési" biele stužky vo vnútri. Neskôr som pochopila, že je to "model" kostolíka Porciunkula v približne životnej veľkosti.

"Stužkový model" kostolíka Porciunkula
uprostred kostola.

Bolo to milé. Mohli sme si takto predstaviť, aký maličký tento kostolík v skutočnosti je. Aj ten v Assisi je obstavaný väčšou bazilikou (ešte o kus väčšou než je ktorýkoľvek slovenský kostol).

Sviatosť Oltárna bola vystavená k adorácii
v tomto "naznačenom kostolíku".



Panna Mária Anjelská "v rohu Porciunkuly"

♥♥♥
Zopár informácií z histórie kostolíka Porciunkula od bratov Františkánov: 

PORCIUNKULA je zaužívaný názov kostolíka Panny Márie Anjelskej (alebo Panny Márie, kráľovnej anjelov), ktorý je považovaný za centrum Františkánskeho rádu. Slávnosť Panny Márie Anjelskej a výročie posvätenia tohto kostolíka sa slávi 2 augusta.

Oficiálny názov kaplnky SANTA MARIA DEHLI ANGELI je zároveň názvom katedrály, ktorou bola v roku 1679 kaplnka Porciunkula obostavaná. Nachádza sa asi 4 kilometre od Assisi, v mestečku Santa Maria dehli Angeli v regióne Umbria (Taliansko).

Prvá zmienka o kaplnke pochádza z roku 1045. Kaplnka je však oveľa staršieho datovania. V kaplnke mali byť uchovávané relikvie z hrobu Panny Márie. Časom kaplnka spustla, zostali po nej ruiny v prostriedku dubového lesa. Svätý František spolu s ďalšími troma bratmi aj túto kaplnku opravil po tom, ako v inej blízkej kaplnke (San Damiano) začul Ježišov hlas, ktorý mu hovoril:

" František, oprav môj dom ... vidíš, ako sa rozpadá...!"

V roku 1208 opát benediktínskeho kláštora ponúkol svätému Františkovi kopec nad Assisi, aby z tohto miesta vytvoril centrum svojho rádu. Svätý František túto ponuku odmietol, lebo vlastníctvo bolo v rozpore s princípom chudoby a prijal malú kaplnku Prociunkula, ktorú zobral do prenájmu. Symbolické nájomné malo byť vo forme jedného koša rýb ročne.

V roku 1212 v tejto kaplnke zložla rehoľné zasvätenie aj svätá Klára.
Svätý František zomrel v kaplnke pri západe slnka v sobotu 3. októbra 1226.

Zdroj: Letáčik z kostola františkánov v Bratislave
Viac na www.porziuncola.org
♥♥♥

A takto vyzerá tá "skutočná" Porciunkula v blízkosti Assisi v Taliansku:

(obrázok stiahnutý z netu)

Viac informácií (v taliančine) a obrázkov nájdete na domovskej stránke http://www.porziuncola.org/

Želám vám radostné dni - plné milostí a radosti (aj) z drobností!
Letitia.

štvrtok, 1. augusta 2013

Domáca tvarohová zmrzlina - [doplnené]

Horúce dni.

Potreba schladiť sa.

Zmrzlina na dennom poriadku.

Poväčšine kupovaná...

A potom výčitky svedomia, že do seba ládujeme prázdne kalórie...


Rozhodnutie. 

Už som tu spomínala "superobjav" (ja viem - teplá voda - objavujem už dávno objavené - ale pre nás SUPER!)

Domáci tvarohový krém (miláčik).

Skúsim ho urobiť viac - do kelímku. Strčiť do mrazničky a podávať ako zmrzlinku.

Tvaroh dodá bielkoviny a tá trocha cukru, čo do toho ide nie je zas až tak tragická ("Zdravé mamy" môžu nahradiť medom, či sirupom podľa vlastného uváženia). Ale akokoľvek: Viem, koľko a čoho som do toho dala.


Teraz už jedna tvarohová zmrzlinka čaká v mrazáku.
Teším sa? Áno! Očakávam nezdar? Možno.

Zatiaľ som urobila trochu - a keď sa osvedčí, budeme robiť plnú vaničku. Namiesto zmrzky!


Chcete aj vy vyskúšať a nechce sa vám vymýšľať vlastný recept? Môžete sa inšpirovať týmto mojim. 

Suroviny:
Jemný tvaroh - veľa (kľudne aj pol kila. Alebo koľko chcete zmrzliny)
Jogurt (nám vyhovuje krémový 3%-ný), prípadne kyslá smotana - trochu ("niekoľko" polievkových lyžíc - podľa konzistencie, akú chceme dosiahnuť. Ale počítam s tým, že jogurt obsahuje dosť vody, tak aby nám zmrzlina moc nestuhla)
Instantné kakao (alebo niečo iné na dochutenie, môže byť ovocie, vanilkový cukor...) - "přiměřeně" (dala som 1 polievkovú lyžicu kakaa na asi 250g tvarohu)
Toping - nemusí byť (trochu na ozdobenie)
Krabička - v ktorej to celé uskladníme v mrazničke.

Postup: 
Vo vhodnej nádobe zmiešame "veľa" tvarohu (podľa toho, koľko zmrzliny chcete vyrobiť) s trochou jogurtu. Pridáme instantné kakao (u nás musí byť - my sme kakaoví-čokoládoví!). Vymiešame, vyšľaháme na hladko.
Naložíme do plastovej misky - napríklad od zmrzliny. ;-)
Ozdobíme topingom. (Osvedčilo sa nám stužené kakao na spôsob Pikaa - pamätáte? Kedysi sme to cucali priamo z tuby, hoci na obale bolo napísané, že sa to má rozmiešať v mlieku alebo vo vode.)


Hotovo. Už len strčiť do mrazničky a čakať kým trochu stuhne. Najlepšie, keby sa nám podarilo zabudnúť. Alebo odísť z domu... Po návrate hladošom iste dobre padne výživná zmrzlinka! Nemusíte ani kupovať Míšu. ;-)

Toping som na vrchu ešte "rozťahala" vidličkou.

Dobrú chuť! :)
Leti.


Doplnené 2.8.: 
Pozor, nové informácie!
Tvarohový krém je výborný. Aj chladený bol výborný... ale keď som ho nechala v mrazničke do druhého dňa, naša "zmrzlinka" stuhla až priveľmi. Tak, že sa nedá naberať...

Poučenie: Ak chcete zmrzlinu, treba do toho dať ešte niečo napenené - napr. vyšľahanú šľahačku. ;-)
Budem experimentovať ďalej a dám vám vedieť.
Zatiaľ si zamrznuté "topko" (tak sme si pomenovali našu tvarohovú pochúťku) berieme na cesty. Myslím, že kým dostaneme hlad stihne akurát rozmrznúť a pochutíme si! :-p
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...