streda, 31. júla 2013

Víkendové obrázky...

Z minulého týždňa (Sobota 20. 7. 2013):

Oberali sme ríbezle :)


Bolo ich akurát na koláč (mufiny)
a ešte trochu do ovsákov na raňajky. :)

Modrý krásavec zo skalky

Rozchodníky ešte kvitnú.

Piatok 26. 7. - Nedeľa 28. 7. 2913: 

Sv Anna dostala "k meninám" kytičku materinej dúšky a levandule


V sobotu sme sa vybrali na stretnutie ctiteľov sv. škapuliara na Starých horách.

Navštívili sme "Matku" na Starých horách

Sedenie na kamenných lavičkách

Veža kostola na nás nakúkala pomedzi konáre stromov.

Videli sme aj mamuta ;-)

... ukrýval sa pod lavičkou.







Ďakovné tabuľky


Putujeme...

Čakáme na vodu...

A zase "doma" na chalúpke:

Obdivujeme neuveriteľnú a vždy novú paletu letnej oblohy...




Romantický večer... aj sviečky boli na verande. ;-)

Kytička z ostrihaných kvetov rozchodníka


A ešte trocha podvečernej práce...

Nebola ešte taká tma, ako sa zdá z fotky...
 
ale s bleskom lepšie vidno ;-)

Zberala som seno (čo mi drahý nakosil)
- Skúsim vyrobiť ošatky, aké robila moja babička.

A tento rozmazaný strážca za oknom striehol
na mušky, čo by nám chceli vletieť dnu :)


Želám vám pokojný a radostný (letný) čas.
Letitia.

utorok, 30. júla 2013

Tričko do tretice: 3. Zelená sa trávička...

Toto tričko vám už dlhujem akosi dlho. A stále nie je hotové... Najskôr kvôli času (skočil nám do toho víkend a odchod do prírody), potom pre horúčosť, pri ktorej sa mi naozaj, ale naozaj nechcelo zapínať žehličku, no a na dôvažok ma ešte sklamalo lepidlo na dekupáž. Staré sa minulo a nové (iná značka) sa správa akosi podozrivo... Ale už nechcem čakať a musím vám ukázať aspoň to, čo už mám.

♥♥♥   ♥♥♥   ♥♥♥

Zelená sa trávička - napasie sa ovečka. 

Takto nejako by malo "nové" tričko vyzerať až bude hotové

No jasné, ja a ovečky patríme k sebe. A tak aj ďalšie tričko budem mať "ovečkové". Tentoraz som použila metódu dekupáže. Ovečkové obrúsky si šetrím už dosť dlho. A myslím, že tieto krásavice sa k zelenému tričku vyslovene hodia...

Zatiaľ len skúšam, ako to bude vyzerať...
(obrázky sú na tričku ešte len položené)

Ovečky musím obkresliť na šablónu (papier na pečenie)...

Vystrihnúť...

... a šablónu prišpendliť k tričku.

Podklad ovečiek treba vymaľovať na bielo.

Ostali biele siluety ovečiek

Tie treba zatrieť lepidlom na dekupáž a nechať vyschnúť.

Potom priložiť servítok a prežehliť.

Lep by mal teplom zmäknúť a motív prilepiť k podkladu.

A tu sa to začalo kaziť. Zdá sa, že toto nové lepidlo dobre nedrží. Kúpila som tentoraz nie univerzálne dekupážové lepidlo, ale vyslovene na textil. A teraz neviem, či mu vadí zafarbený podklad, alebo je jednoducho pririedke, či som mala dať väčšiu vrstvu, alebo ... alebo ho pôjdem reklamovať späť do obchodu. Uvidíme, ešte tomu dám šancu...

Po prežehlení ovečky jakž-takž držia,
ale aj na fotke je vidno, že sa trochu "odchlipujú".

Časti, ktoré nedržali som prilepila nanovo
a celé ovečky som prelakovala novou vrstvou laku/lepidla.

Teraz musím trpezlivo čakať do zajtra, či po vyschnutí budú obrázky držať na tričku, alebo sa pri najbližšej príležitosti olúpu... Dám vedieť.
A prinajhoršom hádam ešte chytí nové lepidlo, ktoré mám v úmysle kúpiť. - Medzičasom som našla obchod, kde predávajú to, s ktorým som bola kedysi spokojná!

Všetkým vám želám radostné dni, naplnené tým, čím chcete. Trebárs aj veselými tvorivými počinmi. 
Letitia.


pondelok, 29. júla 2013

Knihovnička: Tisíc darov

Knihu Ann Voskampovej Tisíc darov - [link] som čítala už minulý rok. Vlastne som ju objednala hneď ako vyšiel slovenský preklad. A veru, nesklamala ma. Už som tu o nej písala niekoľkokrát, ale aby som učinila zadosť pravidlám Knihovničky od vydavateľstva Kumrán, ponúkam vám ešte raz taký ucelenejší pohľad.


Viete, táto kniha ma zaujala ešte skôr ako bol dokončený jej slovenský preklad. Celkom náhodou som narazila na internetové stránky jej autorky Ann Voskamp - aholyexperience.com a hoci je moja angličtina veľmi slabá a preklad od googlu veľmi kostrbatý, myšlienky neustálej každodennej vďačnosti ma veľmi zaujali.

Preto, keď som uvidela reklamu na novú knihu - !tú! knihu - od Ann Voskampovej, neváhala som a hneď som ju objednala. Ešte v predpredaji, skôr ako bola zaradená do programu knihovničky. Vyšla práve k dátumu narodenín niekoho mne blízkeho, o kom som si myslela, že by sa mu (jej) tiež hodila.

Ale nevydržala som čakať, kým ju prečíta obdarovaná. Musela som si ju hneď požičať a čítať...
A teraz som "musela" objednať ešte jeden výtlačok - pre seba. Pretože chcem mať túto knižku stále na nočnom stolíku a pod chvíľou si z nej kúsok prečítať.


Pre ilustráciu: Spomínam si na jeden deň. Niečo ma rozrušilo. Bola som celá vykoľajená, nervózna, a nemohla som sa ani len s niekým porozprávať, pretože už boli neskoré večerné (nočné) hodiny a všetko okolo mňa spalo... Modlitba nepomáhala, robiť som nemala čo (čo by nerobilo hluk do noci nepatričný), a čítať sa mi v tom rozpoložení nedalo. ... Škoda, že mi to trvalo tak dlho, kým som si spomenula na knihu Tisíc darov. To bol druh literatúry, ktorý v tej chvíli pomohol. Nie snaha utiecť od môjho problému k vymyslenému deju (alebo aj skutočnému, ale nie môjmu aktuálnemu). To o čom som čítala bol skutočný (a aktuálny) život - bola to situácia, ktorú som práve prežívala - aj s cestou ako z toho von. A naozaj ma pomaly vyviedla na "správnu cestu". Vďaka aj za to!

Možno vám moje "Vďačné chvíľky" pripadajú vzdialené. Alebo nejakým spôsobom násilné. Neviem. Váš život je iný ako ten môj. Aj život Anny Voskampovej je/bol iný ako môj, alebo váš život. No prežila toho toľko a tak rôznych vecí - vecí, ktoré len tak niekto nezažije. Ale aj vecí, ktoré sa týkajú každého (každej) z nás.

V knihe nás Ann vedie svojim životom, ale hlavne myšlienkami, ktoré ju uzdravili. Predstavuje nám spôsob, ako môžeme my - každý jeden z nás (ženám bude asi kniha bližšia, ale viem aj o mužoch, ktorých oslovila) - oslobodiť svoju myseľ od ťažoby, ktorou nás gniavi "nepriateľ". Či už veríte na osobného diabla, alebo len na "temnoty v nás" a psychologické zákonitosti. Ann odhaľuje ich zákerné pôsobenie na náš život a hlavne - cestu, ktorou sa môžeme zbaviť čiernych myšlienok. Spôsob, ako bojovať o radosť vo svojom živote. A zvíťaziť!

Každý deň treba bojovať o radosť. Každý deň sa stále znovu môžeme/musíme rozhodovať pre radosť (vďačnosť), alebo pre trápenie (hnev, žiarlivosť, smútok...)

Ako to spomenul aj kňaz pri včerajšom príhovore - My ľudia neradi prosíme. Nechceme sa niekomu prosiť. Radšej žiadame. Pýtame veci, o ktorých si myslíme, že na ne máme nárok.
A tak je to často aj s modlitbou. Neprosíme Boha o to, o čom vieme, že na to nemáme nijaké právo - ale On nám aj tak chce s láskou (z lásky) dať. To, čo považujeme za prosebnú modlitbu je často žiadosť - žiadame niečo, "na čo máme právo" - aspoň si myslíme, že máme "právo" na... (doplňte si, čokoľvek) A potom sme nespokojní, keď nedostaneme to, čo sme žiadali.

Ale Boh nám vždy dáva dobré dary. A ešte lepšie, ako si my vieme vôbec predstaviť. Nie vždy to (hneď) vidíme. Nie vždy si to uvedomujeme - a potom to môže byť ťažké. Ale VŽDY sa môžeme na Neho spoľahnúť! Jeho láska je verná! Vždy!

Len prosme - a dostaneme.

Prosme, nie žiadajme, na čo "máme právo".
Prosme - pretože vieme, že nás miluje a CHCE nám dať dobré dary.

"Vari niekto z vás dá synovi hada, ak ho prosí o rybu? Alebo ak prosí o vajce, dá mu škorpióna? ... Ak teda vy, hoci nie ste dokonalí, dávate svojim deťom dobré dary, o čo skôr váš Otec, ktorý je na nebesiach?" (porov. Lk 11,9-13) Verme mu. Verme, že nám nedá ani hada, ani škorpióna, ani nič, čo by nám mohlo ublížiť Nedá nám nič zlé! Môžeme mu veriť! A môžeme Mu ďakovať.
Áno, už teraz môžeme ďakovať za všetko, čo nám dáva. Akokoľvek ešte nevidíme, že vajce je dobré a výživné (možno vidíme len tvrdú škrupinu). Akokoľvek by sa nám zdala ryba nevzhľadná, alebo nezaujímavá... Vieme, že od nebeského Otca dostávame len dobré dary!

A práve vďačnosť je cesta, ktorá nám ich ukáže. Vďačnosť je dverami pre zázrak. Zázrak, ktorý urobí aj zo sklamania a bolesti cennú perlu - ďakuj, lebo vieš, že dostávaš všetko, čo potrebuješ.


Tak - toto je pre mňa často ešte teória. Teória, ktorú sa snažím uvádzať do praxe. Niekedy mi to ide lepšie, niekedy s ťažkosťami.  Ale pre Ann je to už každodenná prax. Už toľkokrát sa presvedčila, že vďačnosť je VŽDY cestou k radosti. V každej situácii. A zároveň - toľkokrát sa aj ona presvedčila, že o vďačnosť musí zápasiť každý deň znova a znova.
S každým nádychom...
Zlý sa nás snaží obrať o radosť. Ale Pán nám dáva dobré dary. Stále. V každej situácii. A nikdy neprestane - ani na chvíľočku.

Verím, že po prečítaní knihy to uvidíte podobne jasne, ako ja.


Už ste pochopili, že táto kniha ostane v mojej osobnej knihovničke. Ale niekto z vás môže byť novým majiteľom ďalšieho výtlačku! Vydavateľstvo Kumrán nám venovalo ďalší výtlačok tejto knihy ako cenu do súťaže s názvom Letná h(o)ra vďačnosti.
Postačí, ak napíšete blog o tom, ako vy prežívate vďačnosť za každodenné dary. Alebo sa zapojte do nášho každodenného ďakovania - napríklad aj tu v komentároch. Desať nájdených darov vám zabezpečí miesto v žrebovaní o knihu a ďalšie darčeky, ktoré ešte vyrábam. [podrobnejšie info - v tomto článku]
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...