nedeľa, 30. júna 2013

Vďačný utorok: O poľných ľaliách a bezstarostných vrabcoch

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."
(1Sol 5, 16-18)

Učím sa. Inšpirovaná knihou Tisíc darov sa učím vzdávať vďaky - za všetky, aj malé pozornosti, ktorých denne dostávam za plné priehrštie... Všimnúť si. Pomenovať dar. Poďakovať. Aby neprešli pomimo. Aby mali možnosť formovať radostného ducha. Aby som neostala nevďačná. Aby som sa viac usmievala, a viac radosti rozdávala aj tým, ktorých budem stretávať...

Preto počítam. Hľadám dary od Nebeského Ocka a každému priradím číslo. Viem, že dostávam tisíc darov každý deň, ale nie každý si všimnem, nie každý zapíšem. Už som si ich zapísala tisíc a chcem si ich všimnúť ešte viac.




Som vďačná za každý dar... Som vďačná za chvíle, keď som smutná, alebo nervózna. Som vďačná, hoci by som sa chcela báť. Som vďačná... a musím si to stále opakovať. Viem, že sa dejú veci. Niektoré nepríjemné, niektorých sa obávam, niekedy sa nedejú veci tak, ako by sme chceli. Alebo sa iba bojíme, že by mohli dopadnúť inak...

Som vďačná. Lebo viem, že je tu môj dobrý Pán. Ocko nás všetkých - všetkých, ktorých milujem. Aj tých, ktorých som sa ešte zatiaľ milovať nenaučila. Nie dosť. Ale On ma to naučí. Robí pre to všetko... a na mne je, aby som bola usilovnou žiačkou.

Hľadím na poľné ľalie... alebo v mojom prípade skôr sedmokrásky a zvončeky a materidúšky... a vidím, že každá z nich je krajšie odetá než celebrity na stránkach bulváru. Hľadím na strapaté vrabce a viem, že náš nebeský Ocko ich sýti, hoci si nerobia starosti o zajtrajšok. Ani my si nemôžeme starosťami pridať čo len lakeť k svoju životu. Tak načo sa trápiť tým, či oným... Pracovať, tvoriť, snažiť sa - to áno. Ale nie je treba sa báť, očakávať horšie, trápiť sa. Veď On vie o všetkom, čo potrebujeme.
A ja si môžem vychutnávať slobodu vďačnosti. Vďačnosti za to, že On sa o svoje deti postará.

On nás miluje viac, ako si ja dokážem predstaviť. Prečo by teda dopustil niečo naozaj zlé? Nemusím sa báť. Môžem Mu veriť a dôverovať. A tešiť sa. A ďakovať.

A vás tiež pokorne prosím o modlitbu. Za mňa i za všetkých vás - prosme za seba navzájom - aby sme sa nenechali zmiasť nepriateľom. Aby nás nepremáhal strach a obavy. Ale aby sme vždy mali odvahu ďakovať a chváliť. Vždy. Pri všetkom. Za každých okolností.

Pretože vždy - pri všetkom - za každých okolností - je s nami Pán. On nás neprestáva milovať. On sa o nás neprestane nikdy starať. A my už nemusíme trápiť svoje duše strachom, či obavami. Môžeme mu dôverovať a tešiť sa spolu s ním.

Som vďačná za každú chvíľu života.

Aj za tie, ktoré sa mi vidia ťažšie, alebo mám pred nimi rešpekt.
Som vďačná za ľudí, ktorých milujem.
Som vďačná za okolnosti, v ktorých na nás dáva pozor a chráni nás. Pred každým nebezpečenstvom.
On nedopustí nič, čo by nám mohlo ublížiť. A ani nič nepríjemné, čo by nemalo zmysel. Veď nás miluje!

A nadovšetko som mu vďačná za túto myšlienku. Za istotu, na ktorú sa môžem spoľahnúť v časoch neistoty. Aj dnes. Aj zajtra. Každý deň.
Vďaka ti za to, Pane!





Dnes sa s vami podelím asi iba o jeden z mojich viac ako tisícich darov: 
#1562. Prísľub knihy do súťaže. Vymyslela som si na leto súťaž vďačnosti (ešte musím doladiť detaily) a vydavateľstvo Kumrán súhlasilo, že nám do súťaže venuje knihu Tisíc darov od Ann Voskampovej. Tak, kto ju ešte nemáte, môžete ju teraz získať v našej súťaži. Podrobnosti vyhlásim čoskoro, čakajte, čítajte... a už teraz ďakujte, pretože vždy je za čo ďakovať. :)




Ak chcete, pridajte sa k nám a môžete tiež počítať dary, ktoré každý deň dostávate... Život je šťastnejší, keď poznáme veci, za ktoré môžeme byť vďační.
Budem rada, ak sa podelíte aj s nami. Či už tu v komentároch, alebo v komunite na www.mojakomunita.sk.
Ak chcete, môžete nás sledovať na Facebooku, alebo na G+, kde som založila nové stránky. Zatiaľ sú v testovacej fáze, až čas ukáže, ako sa osvedčia. 

Želám vám radostné leto. A vďačnosť v srdci. Pretože kto je vďačný, je šťastný. 
Letitia.

Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov
a
stránkou jej autorky www.holyexperience.com.

Maminy MojaKomunita.sk
Pozývam vás tiež k spoločnému ďakovaniu
na www.mojakomunita.sk

Kytička pre učiteľku (Alebo radšej - Radostné prázdniny!)

Nechcela som tento príspevok ukazovať skôr, pretože jedna kytička išla "oslávenkyni" až teraz cez víkend, ale už môžem.

V posledných dňoch mnohí z nás riešili otázku darčeka pre pani učiteľku. My sme sa jej tiež nevyhli. Väčšinou radi siahame po osvedčenej kvetine, ale tentoraz sme sa rozhodli pre kvetinku trošku netradičnú. Trvanlivú. Užitočnú... Levanduľkovú. Nech prevonia celý byt - alebo aspoň skriňu.
Je to vlastne niečo medzi darčekom a kvetinou - dva v jednom. :)



Tento rok sme po prvýkrát zbierali vlastnú levanduľu. Zatiaľ iba trošku, lebo je ešte maličká. A celkom prvý krát som sa pokúsila uviazať levanduľovú kytičku. Viac menej bez návodu, podľa intuície. Iste nie je dokonalá, ale obdarovaným urobila radosť, a to je hlavné.

Teraz už učiteľov, študentov i väčšinu našich ratolestí čakajú dva mesiace prázdnin. Tak vám všetkým želám, nech je to leto plné radosti a lásky a rodinnej súdržnosti.
Letitia.

utorok, 25. júna 2013

A. Johnsonová, Neplánované - Knihovnička + Giveaway

Knihu NePLÁNOVANÉ som prečítala jedným dychom. Poštárka mi ju priniesla v piatok a v pondelok bola kniha prečítaná. A tak môžete čoskoro po recenzii na knihu Vykúpená láska čítať moje dojmy aj z tejto novej knihy.


V úvode knihy, hneď po otvorení obálky, nájdeme krátke recenzie od významných osobností. A hneď v prvej z nich som si prečítala vetu: "Ak by vás prvá polovica knihy trochu nudila, vydržte, tá druhá vám možno vženie slzy do očí."

Nesúhlasím s touto vetou. Pre mňa bola rozhodne zaujímavejšia práve prvá časť knihy. Tu som sledovala postup mladej študentky ochotnej pomáhať tým, ktorí to potrebujú. Videla som jej nadšenie pre prácu, snahu pomáhať a chrániť bezbranných, videla som, ako stále viac verí svojej práci a spoločnosti Plánované rodičovstvo, v ktorej začala pracovať najprv ako dobrovoľníčka, ale postupne sa vypracovala až na riaditeľku kliniky. So záujmom som sledovala aj vývoj jej vzťahu k "opačnému" táboru - k tým, ako zvykla vravieť, "z opačnej strany plota". A aký vplyv na jej postoje mali práve aktivisti v boji za ochranu života (proti potratom) a ich správanie. Či už to boli niektoré trochu extrémistické, či násilne pôsobiace snahy o "zobudenie svedomia", alebo neskôr citlivé a pokojné správanie z ktorého vyžarovala láska a starostlivosť o ženy, ktoré prichádzali na kliniku. Jedno ju povzbudilo k "boju za práva a slobodné rozhodnutie ženy", druhé pripravilo pôdu pre radikálny obrat približne uprostred knihy.

Viac nechcem prezrádzať, len toľko, že som nemala problém identifikovať sa s hlavnou hrdinkou (Abby Johnsonovou) v žiadnej etape jej života. Úplne som jej verila a chápala som ju aj vtedy, keď sa zaplietala do pavučiny lží a spolupráce na interupciách, ako aj vtedy, keď odrazu precitla a s plným nasadením sa s radosťou pustila skutočne pomáhať ženám v kríze.


Po prečítaní knihy Neplánované som pochopila, že "na oboch stranách plota" sa nachádzajú rôzni ľudia. Dobrí a úprimní, aj tvrdí a nepríjemní. Dobrí a súcitní, rovnako ako sebeckí a bezohľadní. Na oboch stranách. A nie je to len o plote deliacom ľudí "pro-choice" od ľudí "pro-life". Takých plotov je v nás a okolo nás veľa. A netrúfam si súdiť tých, ktorí sú na inej strane toho-ktorého plota. Neviem, čo ich tam doviedlo. Aké okolnosti života, alebo ľudia s ktorými sa stretali. Možno ľudia z toho "môjho tábora", ktorí ich utvrdili v pocite, že musia proti nim bojovať. A možno som na tej nesprávnej strane niektorého z plotov ja...

Pochopila som tiež (hoci som to vlastne už vedela), že nemá zmysel niekoho násilne presviedčať o svojej (jasnej!) pravde. Viac pomôže úprimný záujem, snaha pomôcť a - v knihe to bolo veľmi dobre vidno - sila modlitby. Pokojná vytrvalá modlitba so skutočným záujmom o človeka má moc. Niekedy uvidíme výsledok až po rokoch. Ale Boh sa nenechá zahanbiť. Jeho plány sú úžasné a nepredvídateľné. Niekedy sa nám zdá, že modlitba nebola (hneď) vypočutá, ale to len preto, aby mohol splniť ešte úžasnejší a veľkolepejší plán. Takto teoreticky to znie strašne plocho, ale keď si prečítate svedectvo Abby Johnsonovej, azda pochopíte, čo som sa snažila povedať.



A pretože moja domáca knihovnička (nábytok) odmieta rásť (vlastne už ani nemá kam), rozhodla som sa, že po prečítaní aj túto knižku darujem niekomu z vás, kto bude mať o ňu záujem. Postačí, ak mi zanecháte odkaz v komentároch. Jedného z vás potom vyžrebujem a knihu mu pošlem. 

----------------------

Ale ešte pred tým mám milú povinnosť rozhodnúť, komu pošlem predchádzajúcu knihu: Vykúpená láska.
Meno šťastnej budúcej majiteľky knihy je... 

Andrea. 

Andrea, prosím napíš mi na mail svoju adresu, aby som ti knihu mohla poslať. 
A tým, čo nevyhrali - Nebuďte smutné, môžete sa hneď teraz uchádzať o novú knihu, Neplánované. 

Všetkým vám želám radostné dni a pokojné srdce. 
Letitia.

nedeľa, 23. júna 2013

Vtáčie napájadlá - súťaž!

Jún sa nám prehupol do horúcich suchých dní. Všetci sme trpeli horúčavou, a podobne aj vtáky a iné živé tvory. Nezabudli sme na ne? Verím, že všetci sa staráme, aby naši operení kamaráti mali čo piť, a kde sa ovlažiť.

A aby sme sa navzájom inšpirovali, vyhlasujem túto súťaž.

Podelíte sa aj vy o svoje napájadlá / jazierka / nádoby s vodou?


Obrázky vašich napájadiel môžete posielať až do konca augusta (ale lepšie hneď - čo odložíte, to nesplníte - aspoň u mňa je to tak.) na moju mail-adresu: letitia.tiba (@) gmail (.) com alebo ich jednoducho vložiť na svoj blog a poslať mi link.

Zároveň vás prosím o pomoc s propagáciou tejto súťaže. Do žrebovania o malé ceny budú zaradení aj tí, ktorí o mojej výzve napíšu samostatný príspevok na svojom blogu. Dajte mi prosím o tom vedieť v komentároch.


A o čo sa hrá?

Odmenou pre víťaza hlasovania bude práve tento vtáčik na stenu. Je to krásny gobelín na pôsobivom kovovom rámiku. Dostala som ho po ukončení minuloročnej súťaže napájadiel a som zaň veľmi vďačná. Ale teraz som sa rozhodla, že sa ho vzdám pre dobrú vec. Môže byť práve váš - stačí, aby ste vyfotili svoje napájadlo (jazierko, nádobu s vodou...) a podelili sa oň s našimi čitateľmi.



Pre ďalšieho vyžrebovaného chystám niečo vlastnoručne uháčkované a udrôtikované. Podobné, ako na obrázku nižšie, ale s motívom vtáčika. Alebo by ste aj vy chceli radšej takéto srdiečko?
 

Želám vám radostné leto, podarené projekty a veľa vtáčieho spevu.
Letitia.

PS: A nezabudnite si napísať o knihu Vykúpená láska, ak máte o ňu záujem. Môžte písať do zajtrajšej polnoci, potom vyberiem jedného, komu knihu pošlem.Majte sa krásne!

streda, 19. júna 2013

Fascinujúce pozorovania... (kutavka?)

Vždy som sa tešila, že na chalúpke možno budeme pozorovať nejaké zaujímavé tvory alebo rastliny, ktoré bežne v meste nevidíme. A tentoraz sa nám naozaj pošťastilo...

Pod schodmi pred vchodom do chalúpky, presne tam, kde treba stúpiť vždy keď vchádzame, alebo vychádzame, som objavila podivné stavbičky.

 
Boli to akési rúrky zlepené z guľôčok blata.  Rúrka pokračovala podzemnou chodbičkou s presne kruhovým priemerom. Neviem, aké dlhé, alebo široké sú (budú po dokončení) tieto podzemné stavby a rozmýšľala som, čo za tvora si ich asi buduje. Môžme ho tu nechať žiť a rozmnožiť sa? Nechcem zbytočne rušiť "domácich" obyvateľov, ale predsa - hneď pred vchodom do ľudského príbytku nie je zrovna praktické miesto na bývanie. Napríklad roj bodavých ôs by som pred dverami rozhodne nechcela. A tak sme pozorovali ďalej. 


Každú rúrku stavala jedna osička (neviem, či som sa vyjadrila biologicky správne - skrátka tvorček vzdialene pripomínajúci osu). Usilovne hrabala, vyhrýzala, upravovala... Po čase odletela, a keď sa vrátila, znovu dlho pracovala vo vnútri i na vonkajšej rúrke. Bolo to zaujímavé pozorovanie a teším sa, že som videla niečo nové. Len teda ešte stále neviem (napriek googlovaniu), či sa za krátky čas komôrky uzavrú až do chvíle, kým z nich nevyletí nový podobný tvor, alebo sa nám pred vchodom rozmnožia a my budeme musieť riešiť buď náročnejšie spolužitie, alebo ich vyháňanie... Nuž, verme, že všetko dobre dopadne.




 



 Zdá sa mi, že by to mohol byť nejaký druh kutavky (link, link). Len ma trochu mýli, že som videla hneď tri stavbičky blízko seba. A tiež na všetkých obrázkoch i v textoch, ktoré som našla, kutavky svoje "hniezda" maskujú a nestavajú k nim rúrkové vchody.
Ak náhodou niekto z vás tohto tvora pozná, určite mi prosím dajte vedieť. Vďaka!

Mali sme aj iné zaujímavé pozorovanie. Neviem, či to bola táto istá bytosť, lebo som ju videla len jednu krátku rýchlu chvíľu, ale bola jej (trochu) podobná. Sedeli sme na verande a odrazu vidíme, ako k nám vbehol pavúk a trielil ostošesť pod stôl... A hneď za ním čosi podobné našej "kutavke". Letelo to tesne nad zemou, alebo skôr akoby skákalo, či bežalo - a po chvíľke sme si uvedomili, že to tuším naháňa toho pavúka. Obaja trielili k synovym nohám. Poradila som mu, nech ich zdvihne, aby sme mohli lepšie pozorovať podivné divadlo. Ten pohyb asi "kutavku" vyplašil a odletela. Ale v nás ostal podivný pocit z tohto divého prenasledovania. Asi sme práve "zachránili" jedného pavúka pred rolou jedla pre jej potomstvo. Na ako dlho? Neviem. Ale syn sa potom vyjadril, že je rád ako to dopadlo, lebo "´To´ bolo škaredé a naháňalo to pavúka. A pavúk je pekný."

Iné "stavbičky"  tiež pred našimi dverami, ale trochu bokom od miesta, kadiaľ sa chodí. Hneď pod múrom chalupy sme objavili takéto lievikovité jamky. Hneď som si spomenula na mravcoleva. Už aj vlani sme ich videli, ale nebola som si istá, či náhodou nevznikli ľudskou činnosťou (noha stoličky, alebo sa niekto hral s paličkou...). Kvapky vody to nemohli byť, pretože jamky sú ďaleko pod strechou.
Pohyb sme v nich nepozorovali vtedy ani teraz, ak bol na dne živočích, bol dobre skrytý. Asi nabudúce skúsim uloviť živého mravca a pomôcť mu do pasce, aby sme mohli pozorovať larvu mravcoleva v akcii. Môže to byť tiež zaujímavé divadlo.



 Pre dnešok so zaujímavými pozorovaniami končím. Ale ktovie, čo uvidíme nabudúce! Dúfam, že len samé pekné a príjemné veci ;-)
Radostný deň želám aj vám.
Letitia.

Víkend na chalúpke: Konečne guláš!... a všeličo iné.

Po víkende tradičná reportáž z chalúpky.  A čo sme robili tentokrát?

Varili sme guláš...

pondelok, 17. júna 2013

Z knihovničky: Vykúpená láska.


Knihu Francine Riversovej Vykúpená láska (dá sa objednať napr. tu) som si vybrala na cesty. Preto ma po rozbalení zásielky trochu prekvapilo, keď som videla, aká je veľká. Zdalo sa mi, že sa mi hádam ani do batožiny nezmestí. Ale nakoniec sa nejako zmestila a ja som mohla čítať.


Príbeh knihy je veľmi pútavo napísaný a čítala som dosť rýchlo. Napriek téme, ktorá by veľmi ľahko mohla skĺznuť do lacného klišé (je to príbeh o dievčatku z ktorého sa stala najprv veľmi žiadaná prostitútka a neskôr, po mnohých peripetiách a veľkom množstve bezpodmienečnej lásky a božieho vedenia... no, nemusím hádam prezradiť všetko), som autorke všetko verila. Aj keď viem, že príbeh je vymyslený, inšpirovaný knihou proroka Ozeáša a autorka nám ním chce priblížiť Božiu bezpodmienečnú lásku k nám, bol uveriteľný.

V knihe som jasne vnímala tri roviny, hoci nevylučujem, že ich je tam viac.
V najjednoduchšom ponímaní ide o román zo života na Ďalekom západe. Príbeh nám ukazuje nevinné dievčatko, z ktorého sa bez vlastného pričinenia stala "žena pochybných mravov". Nešťastná, prázdna, zneužitá, uväznená bez možnosti nejakým spôsobom sa vyslobodiť z tohto spôsobu života, ktorý nenávidí. Niekoľkokrát sa pokúšala utiecť a nájsť si "normálny život", ale nakoniec dospela k presvedčeniu, že je to nemožné a z tejto beznádejnej situácie ju vyslobodí už jedine smrť.

Román Vykúpená láska nás učí nepohŕdať nikým pre to, akým spôsobom žije. Nevieme nič o jeho situácii, ktorá ho k takýmto činom doviedla. A takisto nevieme, ako by sme sa v jeho situácii zachovali my. Možno sme kdesi vo vnútri horší. Už samotné odsudzovanie nás robí horšími. Možno práve týmto postojom - postojom vyvyšovania sa nad "hriešnikov", sme im odrezali cestu k návratu.

Naproti tomu Michael Ozea nám ukazuje, čo dokáže bezpodmienečná láska spolu s vernosťou a pravdivosťou. Často je ľudsky nemožné zmeniť niektoré veci, ale Ozea to dokázal - nie sám, ale vďaka tomu, že počúval ten jemný hlások, ktorý mu kázal robiť často veci, ktoré by boli "proti zdravému rozumu". Spolu s inými rovnako dobrými ľuďmi dokázal nemožné - presvedčiť životom a ľuďmi sklamanú Anjelu, že jej život má cenu, že ona sama je hodna lásky, že môže žiť slušným a šťastným životom. Už sa viac nemusí trápiť vinou,alebo "špinou", ktorá na nej uľpela počas dlhých rokov. Je krásna a dobrá taká aká je...

Na pozadí príbehu z čias osídľovania Ameriky vidíme ešte inú rovinu. Vidíme Boha, ktorý nás miluje takých akí sme. Mňa, teba, každého človeka miluje celým svojim nerozdeleným srdcom. Nikoho neodsudzuje, ale každého chce zachrániť a zahrnúť svojou nekonečnou láskou. Aj toho najbiednejšieho. Aj toho najhriešnejšieho túži nájsť a priviesť do vlasti "blaha a pokoja". Každého z nás chce očistiť od jeho viny. Stačí chcieť. Nemusíme si jeho lásku nijako "zaslúžiť". Nemôžeme ju ničím splatiť. Podobne ako Anjela najprv čakala, čo za to bude Michael chcieť... a neskôr sa pokúšala robiť tie najťažšie práce, aby mu nejako vynahradila jeho ochotu vziať ju z "toho strašného miesta". Aj my sa tak často snažíme nejako si "zaslúžiť odpustenie našich vín". Ale to sa nedá. Michael to Anjele krásne vysvetľuje - a hoci ona hneď nechápe, čitateľ by jej najradšej zaklopal na čelo: "Čo to nevidíš?! Veď on ťa miluje! Jediné čo chce je, aby si bola s ním šťastná! Nechce od teba nič, nechce aby si "platila"! Chce len, aby si ho poznávala a mala rada..."

A potom môžem zaklopať na čelo sebe ... a povedať si tie isté slová o tom "Niekom tam hore", ktorý rovnako túži po mojej láske a po mojom šťastí.

Anjela to nakoniec pochopila. A verím, že to pochopí aj každý (alebo aspoň mnohý), kto si prečíta knihu Vykúpená láska.


Želám vám radostné čítanie - nech už čítate čokoľvek - a pokoj v srdci s vedomím, že aj na vás Niekomu naozaj záleží.
Letitia.

PS: Ak by ste si tiež chceli prečítať túto knihu, stačí sa ozvať v komentároch a jedného z vás vylosujem a knihu mu pošlem.  Alebo ak máte blog, môžete sa tiež zapojiť do programu kníhkupectva Kumrán - Knihovnička. :)

piatok, 14. júna 2013

Uzlíkovaný náramok

Inšpirovaná vecičkami, čo som videla v Medžugorí...

Ruženec z originál Medžugorských kamienkov
(kúpený v obchodíku s ručne vyrobenými vecičkami).

Náramok s desiatimi guličkami...
(Kúpila som ho od našej "domácej")

... skúšala som aj ja uzlíkovať.

Najprv som musela naštudovať techniku...

... potom skúsiť na vlastnom.

Pomohli mi aj spomienky na knižku
Vysoká škola dievčenskej zručnosti (kapitola uzlovanie).

Svojho času som ju považovala hádam za najdôležitejšiu knihu.
Dodnes z nej často čerpám inšpiráciu, alebo skúsenosť.

Chcela som, aby bolo zjavné, že náramok slúži (aj) na modlitbu,
preto dostal drevený krížik zo staršieho prívesku.


Postup, prvé pokusy ešte bez korálok a rozrobený náramok som nefotila. Teraz mi je to trochu ľúto, že vám ich nemôžem ukázať. Možno by ste si aj vy skúsili uzlíkovať. ;) Až sa niekedy pustím do niečoho podobného, hádam nezabudnem a nafotím.

Želám vám všetkým radostný deň a veľa zdaru pri pokusoch o veci, ktoré si chcete skúsiť... 
Vaša Letitia.

Júnové čriepky - alebo čo robíme v júni.

V poslednom čase sa mi zdá byť na mojom blogu akosi málo obyčajného rodinného života. Také malé (a zaujímavé - aspoň pre nás) veci, ktoré každý deň prežívame. A tak som sa rozhodla jeden taký príspevok vložiť. Bez nejakých ďalších úvah, bez snahy o poučenie, alebo o čokoľvek iné. Jednoducho náhľad do bežných radostí všedného dňa.
Tak ako sme prežívali / prežívame tohoročný jún?

Počas tohto mesiaca si pripomíname jedno veľké nekonečne milujúce srdce... Srdce Ježišovo.

Modlíme sa pri ozdobenej sviečke
(Pamätáte si jej výrobu?- link)

Aj dvere sme si "štýlovo" ozdobili.
Motívom srdca vytvoreného z malých sŕdc.

Symbolizuje mnohé ľudské srdcia spojené Jeho večnou  Láskou
(Tu pohľad z druhej strany dverí)

Aj v júni pijeme vodu z Marianky. Minule ma čakalo prekvapenie, keď som si šla vziať novú fľašu...

Bola ozdobená (už vysušeným) kvietkom

Neskôr som si spomenula prečo. Počas naberania v Marianke som si z jednej fľaše odpila priamo (bez pohárika). A keďže viem, že ostatným členom rodiny by po mne nemuselo chutiť, uviazala som na ňu  ako značku kvietok, ktorý tam rástol. Potom som na to zabudla, ale môj syn nie. Včera sa ma prišiel spýtať, či viem, čo sa stalo s tou fľašou, čo mala na sebe kvietok. A ja som vedela - práve pred chvíľou som z nej pila. :)


Tiež sme varili med. Alebo skôr sirup. Púpavový med sme robili ešte v máji, teraz predminulý víkend zase medovkový sirup. Medovka bola tak krásne obrastená čerstvými mladými výhonkami, že som neodolala a v nedeľu som ju trošku obstrihala. Potom sa varilo, lúhovalo, cedilo a zase varilo... A teraz máme veľmi chutný medov(kov)ý sirup napr. do vločiek, do čaju, alebo po pridaní citrónu na osviežujúcu letnú limonádu. Ešte by som si mala niekde vysadiť mätu na mojito. ;-)

Už to vrie, už to bublá... :)

... a hustne.

Takto chladol púpavový med

A tu už je hotový pripravený na odloženie/darovanie.
Previazaný papierom na pečenie (namiesto pergamenu)
a ručne maľovanými visačkami.

Fotky na výšku sa mi v poslednom čase nedaria vložiť na blog správne. Tak už len jeden obrázok medovkového sirupu. Z fľašky pomaly ubúda. Ale nebojte sa, mám ešte zásobu v inom pohári. :)


Inšpirovaná vecičkami, čo som videla v Medžugorí, skúšala som aj ja uzlíkovať... Nový náramok ale dostane vlastný článoček- link. ;-)


Už je na ruke. :)

Aj túto knihu (z knihovničky Kumránu) som čítala už v máji.
Takže je najvyšší čas niečo o nej napísať.

Jún sa ešte nekončí, som zvedavá, čo nám ďalšie prinesie. A vám? Ako prežívate tento mesiac? Podelíte sa? 
Radostný mesiac vám všetkým želám. 
Leti.
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...