piatok, 31. mája 2013

Spomienky z cesty do Medžugoria

19. - 24. 5. 2013


Minulý týždeň som bola na cestách. Vybrala som sa sama (bez zbytku rodiny) do Medžugoria. A teraz konečne dozrel čas, aby som sa podelila o niektoré dojmy aj s vami.
Aby množstvo obrázkov nezaťažovalo všetkých, ktorí zavítajú na môj blog, celý článok uvidíte až po jeho rozkliknutí.


20. 5. 2013
Prvá zastávka po dlhej nočnej jazde bola v Chorvátsku pri mori. Keď sme po mnohých zakrútených cestách prešli hradbu hôr odkryl sa nám takýto úchvatný výhľad. Neodolala som, a fotila aj z idúceho autobusu. I keď som vedela, že kvalita takýchto fotografií bude biedna...


 
A tu už sme na pláži.

Niekoľkí sme sa vybrali cca pol kilometra od autobusu,
aby sme more videli z blízka a cítili jeho slanú vôňu.

Veselo bolo :)

Pôvodným cieľom zastávky bolo "svetište Vepric"
(takzvané Chorvátske Lurdy)






Tu sme mali aj svätú omšu a spoločnú modlitbu z breviára.


Medjugorje
(20. - 23. 5. 2013)
V Medžugorí sme strávili pekných pár dní. Zažili sme večernú medzinárodnú svätú omšu i modlitbu ruženca v rôznych jazykoch (zaujalo napr. arabské "Salem aleikum Maria..."). V prvý deň sme boli vonku na lavičkách, pripravených pojať veľké množstvo pútnikov. Neskôr, počas dažďa vnútri v kostole, či na rôznych zastrešených miestach areálu, keď sa nám už do preplneného kostola nepodarilo dostať.

Priestor večernej modlitby.
(Už prázdny po skončení programu v upršaný deň)

Patrón kostola (i patrón pútnikov) - svätý Jakub

Hneď v prvý večer bolo avizované zjavenie Panny Márie Ivanovi na vrchu Podbrdo. Niektorí uvažovali, že sa vyberú v noci na kopec (spolu s množstvom iných ľudí), ale my sme sa stretli (len?) na terase nášho penziónu. Zotrvali sme tu s výhľadom na vrch zjavenia spojení modlitbou. Ale na druhý deň ráno sme si tú cestu spoločne prešli aj my. Za svetla.

Pohľad z terasy - tie rozmazané
svetielka osvetľovali cestičku na vrchu.

Cestou hore sme sa spoločne modlili
 pri tabuliach s jednotlivými tajomstvami ruženca.

Na mieste zjavení.

Všetky vaše starosti, bolesti ľudí, ktorí ma prosili o modlitbu,
ľudí, ktorých nosím v srdci i všetkých vás, mojich čitateľov
som vyniesla hore a položila k nohám Matky.
Symbolicky v tomto kameni.


V poludňajších hodinách sme navštívili komunitu Cenacolo
a vypočuli si svedectvá dvoch jej členov.


V nasledujúce dni takmer stále pršalo. A keďže sme si netrúfli za mokra na Križevac (druhý známy kopec, kam sa chodieva na púť), trávili sme veľa času v areáli kostola. Ale nenudili sme sa. Bol čas na súkromnú modlitbu, aj na nákup suvenírov a darčekov, alebo niečoho na jedenie, na prechádzky...
V areáli je veľa miest, ktoré vedú "hore" aj bez nutnosti šplhať na kopce.



Táto socha mala zvláštnu atmosféru. Je to vlastne korpus ukrižovaného bez kríža (kríž je položený na zemi za ním). Ale vnímala som v ňom bolesť a lásku, pozvanie, ale tiež víťazstvo zmŕtvychvstania, uzdravenie... Najväčšmi pozvanie. Pozvanie a veľkú lásku. Lásku, ktorá bolí, ale práve preto je cenná. A Lásku, ktorá víťazí. Nad každou chorobou. Nad smrťou. Nad každým trápením... Vnímala som, akoby mi cez tú sochu Ježiš hovoril, že On vzal na seba všetky moje bolesti. A pozýva ma, aby som sa ponorila do jeho lásky. Aby som ju precítila takú aká je. Nie ako si ju predstavujem, alebo ako by som ja chcela aby bola... ale takú, akou ma On naozaj miluje. Lebo Jeho láska je väčšia a sladšia, ako čokoľvek, čo by som si vedela ja vymyslieť.

Okolo kríža bola krížová cesta (Kalvária)

Opodiaľ kaplnky s tajomstvami ruženca svetla

Nádherné mozaiky
(Prvý zázrak v Káne Galilejskej)

Cestou po mestečku som nachádzala malebné zákutia, domčeky, záhrady vyzdobené domácimi obyvateľmi. Stavebného materiálu - kamenia tu bolo všade dosť.







Históriu tohto kríža nepoznám.
Ale zaujíma ma, tak budem googliť. ;-)

Popoludňajšia poklona v kaplnke zjavenia.
(Tu sme mali aj slovenskú a českú sv. omšu)

A vo štvrtok bola adorácia v hlavnom kostole.
 

Ešte jedna upršaná rozlúčková...

Cesta späť - Maria Bistrica
(24. 5. 2013)
Cestou domov sme sa zastavili v Chorvátskom pútnickom mieste Maria Bistrica. Históriu tohto miesta nepoznám, ale bolo krásne upravené. Starobylá architektúra, na nádvorí maľované výjavy legiend, množstvo ďakovných tabuliek i možnosť nabrať si tunajšiu vodu. Počas príhovoru na svätej omši kňaz hovoril o mariánskej úcte, ktorú narozdiel od mnohých jeho nasledovníkov žil napr. aj zakladateľ protestantizmu Ján Luther. Ale nezabudol upozorniť, že sme to často my katolíci, kto prehnanými až nepatričnými prejavmi tzv. ľudovej zbožnosti niekedy odrádzame našich bratov od pravej úcty k Božej Matke.


Ešte veľa som toho nenapísala. Niečo možno napíšem neskôr, ale mnohé si nesiem len v srdci.
A vám všetkým želám veľa radostných dní, naplnených láskou - prijatou ale ešte viac darovanou. 
Nech vás žehná Pán a sprevádza vás a ochraňuje i Jeho Matka. 

želá Letitia.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...