štvrtok, 31. januára 2013

Oneskorený utorok: Sklamanie a rast.

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."
(1Sol 5, 16-18)

Učím sa. Inšpirovaná knihou Tisíc darov sa učím vzdávať vďaky - za všetky, aj malé pozornosti, ktorých denne dostávam za plné priehrštie... Všimnúť si. Pomenovať dar. Poďakovať. Aby neprešli pomimo. Aby mali možnosť formovať radostného ducha. Aby som neostala nevďačná. Aby som sa viac usmievala, a viac radosti rozdávala aj tým, ktorých budem stretávať...

Preto počítam. Hľadám dary od Nebeského Ocka a každému priradím číslo. Viem, že dostávam tisíc darov každý deň, ale nie každý si všimnem, nie každý zapíšem. Už som si ich zapísala tisíc a chcem si ich všimnúť ešte viac.

1332. Vypísaný zošiť tisícich darov
(a modré pero)

1336. Božie slovo. Vždy ma povzbudí.
(a modrý plán, ako ho prečítať celé za rok
- asi mi to bude trvať trochu dlhšie)

Priznám sa vám. Tento týždeň som to zapisovanie darov nejako "flákala". Posledný zápis v mojom zošite je zo soboty 26.1. Asi aj preto vychádza tohtotýždňový vďačný utorok až teraz. Ale polepším sa! Som si istá, že cez víkend načerpám v Nitre zase veľa. Milostí. Inšpirácií. Sily. Radosti. A určite aj vďačnosti. Pán si ma vedie. A keď už by som chcela "ťama, ťama!" (Preklad: "Sama! Sama!" - tak som ako maličká v období vzdoru (2r.) kričala na mamičku, keď mi chcela s niečím pomôcť.) zísť z cesty, kamsi do pýchy, sebestačnosti, či nevďačnosti a nespokojnosti - On si ma zase vedie k Sebe. Cez rôzne situácie, často nezdary, sklamania a nepochopenia.

Príkladom môže byť vlaňajší ročník On je živý. Nikde som o tom nepísala, ale pre mňa mal minulý ročník ešte iný - hlbší význam. Šla som tam s vedomím, že som sa za posledný rok hodne zlepšila v hre na flaute, a že "zahviezdim" (aj keď len sama pred sebou a svojimi najbližšími) a "užijem si skvelú hru" so skvelou partiou pri skvelých pesničkách... Aj učiteľka hudby ma v tomto postoji podporovala.
Ale v kútiku srdca som vedela (Pán mi šepkal), že "sa niečo stane". Že to tak vysnívane asi nedopadne. Že potrebujem lekciu pokory. A bola som aj trochu zvedavá, čo sa stane. Nie, nebolo to nejaké trápne zlyhanie, ktoré by pokazilo celú modlitbu. Na to ma má (a aj svoje úmysly s OJŽ) priveľmi rád. :) Ale fakt je, že som si schuti nezahrala a ani nezahviezdila. Kvôli nejakým problémom s technikou. Jednoducho som sa nepočula. A ono sa dosť ťažko hrá, keď človek sám seba nepočuje.

Takže moje predstavy nevyšli. Najskôr som bola sklamaná. Tak veľmi som sa tešila, že si "dobre" zahrám a teraz musím na podobnú príležitosť čakať ďalší rok. Ale zároveň som vedela, že to nie je len taká nejaká "schválnosť osudu". Bol v tom zámer - a ja som to v hĺbke svojho srdca vedela. Boh mi tým chcel niečo povedať. Niekam ma priviesť... K sebe. K svojmu milujúcemu srdcu. Aby som konečne pochopila, čo má (a čo nemá) zmysel.

Bolo to pre mňa čosi ako obrátenie. Obrátenie od seba k Nemu. Vtedy som si uvedomila, že som sa začínala už spoliehať na seba a na svoje schopnosti. Bola som na najlepšej ceste hrať pre seba a seba chcieť osláviť svojou hrou. Ale to nebolo dobré. Vtedy začala moja cesta - a teraz, keď sa obzriem, zdá sa mi neuveriteľné, že to trvá len jeden rok. Cesta od seba k Nemu. Cesta, ktorou chcem slúžiť len Bohu. (Iste, toto rozhodnutie som urobila už dávno, ale ani som nezbadala, kedy sa stalo len slovom, za ktoré sa skrýva moje sebectvo) Vždy znovu si musím hovoriť... nie, musím Jemu hovoriť - že všetko čo robím, chcem robiť len pre Neho. Vždy znovu potrebujem zlyhania a pocity nedostatočnosti, aby som si uvedomila, že to nie ja, ale On vo mne koná veľké a krásne veci.
Aby som si vždy znovu uvedomila, za čo všetko Mu mám ďakovať. A nech ma ani nenapadne (kdesi v podvedomí sa ten hlások stále hlási o slovo), že by azda mal ďakovať On mne, že dávam svoj talent, schopnosti, čas... do Jeho služieb.

Uff... Nie! To ja ďakujem, že smiem robiť krásne veci. Že smiem stáť pre ním a že ma dokonca obdaril milosťou hrať pre neho aj pred ľuďmi. Aj keď maličká, aj keď často neschopná... Nechať sa viesť. A ďakovať. Že som tu. Že je tu. Že to tu všetko má zmysel.

1317. V nedeľu sme navštívili kamarátov
vo Vlčkovciach pri Trnave.

1318. Ďakujem za milé prijatie,
za stretnutie s kňazom, ktorého som poznala z mladosti...

1319. A že som smela hrať pri bohoslužbe.

1320. Aj za deti, ktoré sa tam tmolili... :)

Z mojich 1000 darov:
1317. V nedeľu sme navštívili kamarátov vo Vlčkovciach pri Trnave. 
1318. Ďakujem za milé prijatie, za stretnutie s kňazom, ktorého som poznala z mladosti...
1319. A že som smela hrať pri bohoslužbe. 
1320. Aj za deti, ktoré sa tam tmolili... :)
1321. Vďaka, že sme všetko stihli (aj sa zobudiť a prísť načas do Vlčkoviec) 
1322. Vďaka aj za technické problémy - len Ty vieš, na čo boli dobré. 
1323. Vďaka za radosť, ktorú smiem dávať. A ktorá sa vracia niekoľkonásobne. Vďaka za dar radosti a lásky. 
1325.  Znovupripomenutie, na Koho sa vlastne mám spoliehať. Nie na seba, svoje zručnosti, ale len na Teba. 
1332. Vypísaný zošiť tisícich darov
1336. Božie slovo. ("Nestrácajte dôveru." Hebr 10, 35)
1337. Spoločné robenie sviečok
1338. Zábava pri robení sviečok.  
... 

Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov
a
stránkou jej autorky www.holyexperience.com.

Maminy MojaKomunita.sk
Pozývam vás tiež k spoločnému ďakovaniu
na www.mojakomunita.sk


pondelok, 28. januára 2013

Citáty na kachličkách

V nedeľu sme "hosťovali" u kamaráta. Bola som si zahrať u nich v kostole (na oplátku ;) ). A pri tej príležitosti som priateľom pripravila malú pozornosť. Ukážem aj vám. :)


Medovníčkové kachličky - podložky pod šálku (alebo pod čokoľvek iné) už poznáte. Tentoraz som sa rozhodla spracovať niektoré moje obľúbené biblické citáty.

Prvý vyšiel spod ruky môj obľúbený slimčo:
"Všade dobre, všade doma"
(Toho som nakoniec nevzala)

Motýlik nás učí čo je dôležité.
(Nie len jedlo a pitie, ale spravodlivosť, pokoj a radosť.)

A obláčiková ovečka: "Nebesia rozprávajú, Boh je slávny..."
(Tento žalm sme včera spievali!)



Ak by ste chceli, aby som nakreslila niektorý váš obľúbený citát, stačí napísať (mail: letitia.tiba(zavináč)gmail.com). Skúsim niečo vymyslieť - mám rada výzvy. ;-) Alebo ak sa vám páčia tieto obrázky, môžem vám nakresliť podobné. Presne také isté určite nebudú a tieto svoj domov už majú. 
 
Ešte pohľad odspodu
(Vďaka korkovým "nožičkám" nábytok nepoškriabu)

Želám vám radostný deň - a aby ste vždy vedeli čo je dôležité. :)
Leti.

štvrtok, 24. januára 2013

Vďačný utorok vo štvrtok: Modré darčeky

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."
(1Sol 5, 16-18)

Učím sa. Inšpirovaná knihou Tisíc darov sa učím vzdávať vďaky - za všetky, aj malé pozornosti, ktorých denne dostávam za plné priehrštie... Všimnúť si. Pomenovať dar. Poďakovať. Aby neprešli pomimo. Aby mali možnosť formovať radostného ducha. Aby som neostala nevďačná. Aby som sa viac usmievala, a viac radosti rozdávala aj tým, ktorých budem stretávať...

Preto počítam. Hľadám dary od Nebeského Ocka a každému priradím číslo. Viem, že dostávam tisíc darov každý deň, ale nie každý si všimnem, nie každý zapíšem. Už som si ich zapísala tisíc a chcem si ich všimnúť ešte viac.

1312. Vankúš s ovečkou. Dostala som ho kedysi na Vianoce.
Som vďačná za obraz Ježišovej ovečky, ktorou smiem byť.
Vďaka za to, že sa o mňa stále stará ako Dobrý Pastier.
A som vďačná aj za pochopenie mojej rodiny pre moje
ovečkové nadšenie. :)

Ospravedlňujem sa. Tento týždeň som sa s utorkom riadne opozdila. Dúfam, že mi to odpustíte.

Viete na čom som sa (okrem iného) zasekla? Na fotkách. Nevedela som, aké obrázky mám k dnešnému článku dať. Pravda, s textom som na tom nebola oveľa lepšie... Ale včera som si prečítala tému na dnešný deň. Ann Voscamp, autorka knihy Tisíc darov zverejňuje každý deň témy, aké dary si môžme zvlášť všímať. Prehľad tém na celý rok (v angličtine) je TU. O priebežný preklad sa snažíme TU.

Dnes (24.1.) sme mali hľadať modré dary. A tak som vzala fotoaparát a prešla som sa po byte. Pokúsila som sa zachytiť všetky modré veci, za ktoré som vďačná. Nie všetky vám ukážem - je ich naozaj veľa, ale priznám sa, že vďaka tejto téme som si uvedomila svoju vďačnosť za tak "obyčajné" a "samozrejmé" veci, ako WC papier, papierové vreckovky, smetný kôš, kuchynská doska na krájanie a nôž... periny a mnoho ďalšieho. Tie veci sú pre nás (aspoň pre mňa) tak samozrejmé, že si často ani neuvedomím, akým darom pre nás sú. Vďaka za všetky tieto bežné veci!

1312. Voda.
A môj modrý ovečkový pohár.

1312. Modrý košík na štipce.

1312. Zimné rukavice.

Každá z tých modrých vecí má svoju hĺbku. Má niečo za sebou. Som vďačná za mäkké teplé (modré) periny. Za rodinu. Za teplo domova. Za strechu nad hlavou a za všetkých mojich drahých, s ktorými sa môžme v tých perinách túliť.
Som vďačná za (modrý) košík na štipce. Aj za oblečenie, ktoré treba vyprať - lebo ho niekto nosil. Niekto, koho mám rada a o koho sa smiem s láskou starať. Som vďačná za teplú vodu, za automatickú práčku, ktorá nám ušetrí toľko práce... a za vôňu čistého prádla. 
Ďakujem za synove (modré) lyžiarske rukavice - za jeho pobyt na lyžiarskom zájazde, za to, že sa naučil lyžovať, aj keď my s manželom nelyžujeme. Ďakujem, že bol zdravý a mohol ísť na lyžiarsky, že mu tam bolo dobre a prišiel domov spokojný a zdravý.
Ďakujem za to, že Pán pri ňom stále stojí. Vždy. Aj dnes, keď bojoval o známku z nemčiny. Vždy sa môžeme na Neho spoľahnúť.
Ďakujem za (modrý) smetný kôš, ktorý sa nám síce nechce vynášať, ale to množstvo odpadkov, ktoré sa postupne hromadí znamená, že máme dostatok. A ďakujem aj za tie veci, ktoré v koši nekončia - za to, že môžeme zbierať druhotné suroviny ako papier, sklo, plasty. Že mnohé z nich vieme a chceme využiť na niečo nové užitočné a tvorivé...
Ďakujem za (modrú) kuchynskú dosku, za nôž (s modrou rúčkou), za chňapky, ktoré mi visia nad šporákom. Vďaka za celú kuchyňu, ktorú máme vymaľovanú na modro. Všetko to tvorí teplo domova a všetko to svedčí o rodine, ktorej môžem chystať jedlo (a ktorá niekedy nachystá jedlo mne). Tiež som vďačná, že máme dosť prostriedkov, z ktorých jedlo pripravovať. A modlím sa za tých, ktorí nemajú... Chcem im nejako pomôcť. Hľadám... verím, že čoskoro nájdem. Aspoň jednu cestu ako pomôcť aspoň jednému hladnému... Hladnému po jedle, alebo aj po ľudskom dotyku, po slove, po pozornosti, záujme, vzťahu.

Stretávam v (Modrom) kostole jedného žobráka. Spáva pod kríkom - aj teraz v zime. Nemá kde inde. Ale je vďačný za slovo, za prejavený záujem, za radu, aj keď ju nevyužije. A tak rád sa podelí o svoj život - túži sa posťažovať, ale aj pochváliť, potrebuje - tak ako každý - záujem druhého človeka.
Som vďačná za neho - za Dávida, tak sa volá. A za susedy z ulice, s ktorými sa niekedy stretávam. Keď pomaly kráčame smerom domov a ony sa so mnou delia o svoj život. Nemajú už s kým hovoriť, každá býva sama, rovesníkov už pochovali, takisto manžela a niektoré deti.
A vždy, keď sa s nimi pristavím na kus reči, alebo im pomôžem prejsť cez zasnežený chodník - myslím si, že pomáham ja im. Aj sú vďačné - mne i Bohu, ktorý to zariadil tak, že sme sa stretli. Ale keď odchádzam, viem, že to ony pre mňa boli požehnaním. Stres dňa je odplavený vlnou lásky a vďačnosti. A na tvári, rovnako ako v duši, sa usídlil vďačný a pokojný úsmev.
Posielam vďaky do neba za tieto požehnané ženy. A za to, že sa môžeme takto navzájom požehnávať. Vďaka!

1312. Zvyšok modrej sviečky, čo sme si priniesli v lete z Lurd.

1312. Modlitebný kútik.
Svietnik, čo sme maľovali so synom,
keď mal možno tri roky.
A dečka, ktorú pre mňa paličkovala kamarátka
ako svadobný darček.
Aj modrý plášť našej nebeskej Matky Márie.
Vďaka za všetko toto požehnanie.

Modrá obloha na betleheme po babičke.
Vyrezával ho jej brat, maľbu obnovila po rokoch
(ale ešte vždy pred mojim narodením) moja mama.

Na záver teda dnes poďakujem za tú - spočiatku zdanlivo obyčajnú výzvu - "Aké tri modré darčeky ste dostali?" A ďakujem za všetky tie veci, za ktoré smiem byť vďačná a ktoré som si vďaka nej uvedomila. (Všetky spolu som si ich zapísala pod číslom 1312.)

Skúsite sa aj vy obzrieť okolo seba? Za ktoré modré veci môžete byť vďační? Podelíte sa s nami?
Alebo sa možno budete chcieť poďakovať svojmu Darcovi len v tichosti, vo svojej komôrke, vo svojom srdci.

Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov
a
stránkou jej autorky www.holyexperience.com.

Maminy MojaKomunita.sk
Pozývam vás tiež k spoločnému ďakovaniu
na www.mojakomunita.sk

pondelok, 21. januára 2013

Taška so slimčom / Crayon painted bag



dlho nosím v hlave obrázok veselého "slimča", ale jeho výrobu som stále odkladala kvôli mojej nerozhodnosti. Nevedela som sa rozhodnúť akou technikou a akými farbami ho urobím.

Zatiaľ som kreslila kontúrkou na kachličku - podložku pod šálku. Ale teraz... Konečne už mám jedného farebného slimáčika na taške! A možno časom pribudne ešte nejaký podobný na tričko. 


Skúsila som kresliť na látku obyčajnými farbičkami Progresso. Aby sa obrázok nerozmazával (a nevypral), zafixovala som ho lepidlom-lakom na dekupáž. 


Mladá generácia u nás už nechce nosiť takéto veselé obrázky, tak "musím" tvoriť pre seba. O:-) Ale s takouto taškou pôjdem s radosťou kamkoľvek (aj na nákup).

Ešte malý detail...
"Mám domov v nebi - a nosím si ho všade so sebou." :)

Ďalší detail.
(Ovečková stužka a moduritové "náušnice" - spomienka na mladosť)

Slimčo-taška v celej kráse.

Želám aj vám radostný deň a veľa tvorivých počinov. 
Leti. 

(S týmto projektom sa zapájam do Craft Schooling Sunday u Creative Jewish Mom.)

Obal


Babičke sme minulý rok priniesli z Nitry malé Písmo do kabelky. Sľúbila som jej k nemu aj obal, aby sa dalo dobre nosiť, bolo ochránené pred poškodením a aby sa v taške neotváralo. Aj som ho začala robiť, ale... Dokončenie som odložila o deň, dva... a ani som sa nenazdala, na milý obal som zabudla. Až tento týždeň mi ho mama pripomenula, tak som sa hneď pustila do práce. A tu je výsledok.


 
Obal je vystrihnutý a zlepený ma mieru z akejsi škatuľky. Zvyčajne využívam dva rohy škatuľky, ktoré vystrihnem podľa rozmeru knižky a zlepím spolu. Ale dá sa plášť obalu vystrihnúť a zlepiť celý z rovného kusa kartónu, či vlnitej lepenky. Tentoraz som mala šťastie na škatuľku správnej šírky, tak som ju musela len zúžiť = Rozrezať na polovicu po hrúbke, polovice vsunúť do seba a zlepiť spolu.

Potom bolo treba už len vymyslieť, čím zakryť pôvodné farby škatuľky a vhodne obal ozdobiť. Po dlhom vyberaní padlo rozhodnutie použiť jednu zo starších servítok. Takže som už zlepený obal oblepila najprv bielym kancelárskym papierom, aby nepresvital podklad. Potom som na celú plochu naniesla lepidlo na dekupáž a polepila servítkou. Trochu som pozabudla, že nesmiem okraje servítky prekrývať, lebo budú vrstvy cez seba presvitať, ale nakoniec to až tak veľmi neruší.

Ešte jednu chybu som urobila: Na záver som chcela lepidlo-a-lak-v-jednom zafixovať žehličkou. Pod škatuľku aj pod žehličku som poctivo vložila papier na pečenie, ale potrebovala som škatuľku vystužiť (vložila som do nej dve rolky od toaletného papiera - bolo to akurát) a okolo výstuhy som zabudla vložiť ochranný papier. Lepidlo sa teplom roztopilo aj vnútri a rolky sa mi prilepili k zahnutému okraju servítky. Tak som musela retušovať... zdá sa, že sa podarilo. 8-)

Myslela som, že obal už nechám tak - matne zalakovaný. Ale nakoniec som ho ešte oblepila priesvitnou lepiacou páskou. Je pevnejší a odolnejší proti odieraniu. Babička je spokojná. Obal sa jej páči a je pre ňu praktický. 

Vyrobila som k tomu tiež ladiacu záložku
(aj s malým citátom pre povzbudenie)

Želám vám radostný deň a veľa tvorivých počinov.
Leti

štvrtok, 17. januára 2013

Zima v meste


Cestou...

Tak už nasnežilo aj v Bratislave. A teda poriadne.
Deti a tí, čo sa nemuseli trápiť dopravou, sa tešili. A ja s nimi. :) 

utorok, 15. januára 2013

Vďačný utorok: Ďakujem piesňou.

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."
(1Sol 5, 16-18)

Učím sa. Inšpirovaná knihou Tisíc darov sa učím vzdávať vďaky - za všetky, aj malé pozornosti, ktorých denne dostávam za plné priehrštie... Všimnúť si. Pomenovať dar. Poďakovať. Aby neprešli pomimo. Aby mali možnosť formovať radostného ducha. Aby som neostala nevďačná. Aby som sa viac usmievala, a viac radosti rozdávala aj tým, ktorých budem stretávať...

Preto počítam. Hľadám dary od Nebeského Ocka a každému priradím číslo. Viem, že dostávam tisíc darov každý deň, ale nie každý si všimnem, nie každý zapíšem. Už som si ich zapísala tisíc a chcem si ich všimnúť ešte viac.

Radosť z oslavy Pána
prejavená i zdieľaná.

Vďaka za hudbu komunity Emanuel,
ktorú som mohla počúvať aj vo Francúzsku v Parray-le-Monial.

Uplynulý rok (2012) sa u mňa niesol v znamení vďačnosti. Každý deň som si zapisovala dary (aspoň niektoré z toho množstva darov), ktoré som dostala od milujúceho Ocka. A každý utorok som sa snažila podeliť aspoň o niektoré z mojich darov aj s vami. Ďakovala som za dobré a príjemné, aj za to nepríjemné, ktoré razom dostávalo zmysel, alebo aspoň uhol pohľadu, pri ktorom sa to "dalo vydržať". A naozaj po vyjadrení vďačnosti pri KAŽDEJ príležitosti, som cítila vedenie k dobrému. Zo všetkého zlého, zo všetkého nepríjemného ma vyviedol do svojho pokoja a lásky. Skôr, alebo neskôr všetko dostávalo zmysel a dobrý koniec.

Netvrdím, že ma stretali obzvlášť veľké problémy. Ale tie "malé" každodenné, niekedy prežívané veľmi bolestne, dostávali vďaka vďačnosti svoj zmysel, alebo aspoň nádej, a nakoniec aj dobrý výsledok. VŽDY. Bola som až prekvapená, ako zakaždým keď som sa cítila bezradná, ale pokúsila som sa ďakovať aj v tej situácii, čo ma práve rozhodila, o krátky čas som videla výsledok. Vždy dobrý. Dobré ovocie, rast, zrelosť - u syna, u mňa, v práci, vo výchove, vo vzťahoch, v robení vecí, ktoré mi pripadali ťažké - už som ich odrazu nemusela robiť sama... A bolo to príjemné, bolo to dobré.

S niektorými konkrétnosťami života sa ťažko zdieľa takto verejne. Preto aspoň takto všeobecne sa chcem s vami podeliť o svoje "malé víťazstvá", ktoré vlastne ani neboli moje, len som skrze vďačnosť dovolila Nebu, aby sa o mňa postaralo. :)

A preto, keď moja učiteľka flauty navrhla, aby som si skúsila zložiť vlastnú pieseň, nečudo, že jej témou je znova vďačnosť. Vďačnosť môjmu Bohu za všetko čo mi dáva. Naozaj za všetko. Za radosť aj za bôľ. Za všetko, čím mi plní stôl. Vďaka Ti, Pane môj! :)

video
Video je z vianočnej besiedky, kde som svoje "dielo" prezentovala.
(Bolo tam mnoho malých detí, je ich tam aj dosť počuť. :) )

A Ďakujem aj Marekovi a za Mareka, že bol ochotný zahrať mi na gitare.
A že mi dovolil zverejniť toto video.

Z mojich tisíc darov v uplynulom týždni:
1207. CD-čká komunity Emanuel. Tá hudba je pre mňa veľmi inšpirujúca.
1208. Vianočné CD - na Vianoce sme odrazu nevedeli nájsť žiadne vianočné piesne (ostali od vlani na chalúpke), ale Ježiško sa postaral - pod stromčekom sme našli vianočné CD, ktoré presne vystihovalo atmosféru Vianoc.
1208. Slovenské chválové CD, ktoré som dostala pod stromček. Môžem niekedy počúvať aj inú hudbu ako Emanuel. ;)

1209. Pokojný jemný zvuk starej Singerky
1210. Rodinné chvíle na chalupe.
1215. Tečúca voda. Teplá voda. Splachovacie WC. Fungujúci splachovač. 
1220. Teplý krb. 
1232. Vrecko, ktoré mi ušil syn. A podobné ušil babičke. 
1260. Pero, ktorým si zapisujem dary. Fotoaparát, ktorým ich fotím. A flauta, ktorou môžem svoju vďaku vyspievať.
1261. On ma miluje stále rovnako. Aj keď zlyhávam, keď som zo seba nešťastná, alebo sklamaná. On je vždy na mojej strane. :)
1263. Komunita ľudí ochotných pomôcť ("blogokamošky", MK...)
1267. Zdravie.
1268. Hlad. 
1269. Duchovný hlad. Po Bohu. Po milosti. Po radosti.
1270. Môžem sa spoľahnúť na NEHO. Vždy znova na to zabúdam a vždy znova mi to pripomína. Vďaka! :)


Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov
a
stránkou jej autorky www.holyexperience.com.


pondelok, 14. januára 2013

Ako som "mútila" domáce maslo

Nedávno sa Calendula pochválila so svojim maslom. Trošku som zazávidela, a nechala som sa nakopnúť. Klikla som na návod, o ktorý sa podelila a skúsila som to aj ja.
Naozaj to nie je ťažké! A dokonca ma ani nemusí zastaviť nedostatok vlastných kráv. Myslela som si že keď nemám mlieko priamo od kravičky, na domáce maslo môžem zabudnúť. Ale nie, zdá sa, že si môžem umútiť (alebo skôr vyšľahať) maslo aj zo smotany kúpenej v krabičke. Ani mútnik nepotrebujem, postačí elektrický šľahač.

Hurá, hneď som sa ponáhľala do obchodu zháňať smotanu bez stabilizátorov. Našla som na prvý hmat (vďaka tipu Vladky, že si mám všímať smotany v krabičke a nie v kelímku). A dnes som teda zapla šľahač, a začala smotanu šľahať. Keď bola ušľahaná, šľahala som ďalej. A ešte, ešte dosť dlho... až sa konečne začali tvoriť kúsky masla čvachtajúce v bielej tekutine - cmare.

Moje "domáce" maslo už odpočíva v miske a čaká na ráno, keď si ho skúsime natrieť na chlebík. Ale verím, že bude chutiť výborne. :)


Vďaka Calendula i Vladka, za návod i za nakopnutie. A hlavne za to, že už nemusím čakať na vlastnú kravičku. (Aj keď teda asi nebudem mútiť nejako často, smotana tiež nie je zadarmo, ale ako skúsenosť ma to teší. Vždy som túžila umútiť si aspoň raz svoje vlastné maslo. :) )

Radostný deň a dobrú chuť vám želá
Leti.

nedeľa, 13. januára 2013

On je živý!

Alebo stretnutie mladých v Nitre.

Budete tam? Ja určité áno, aj s flautou!
(Teda - ak Boh dá, ako zvykli dodávať naši starí rodičia.)


Cez víkend počas polročných prázdnin (na Hromnice) sa každoročne koná stretnutie mladých v Nitre s názvom On je živý. Tento rok to bude od piatku 1. do nedele 3. februára 2013.

Teším sa veľmi. Teším sa na pár dní stíšenia (aj keď v ruchu chvál a rozhovorov), aj na inšpiratívne myšlienky z príhovorov a impulzov. Teším sa na stretnutie s Pánom v Eucharistii, v Slove, i v modlitbe chvál... A teším sa na všetky tie úžasné piesne!

Som nadšená z piesní komunity Emanuel. Takmer nič iné ani nepočúvam. Spievam si ich, keď sa modlím, spievam si, keď mám pracovať, sú mi potešením v ťažkých chvíľach i vyjadrením radosti a vďačnosti zo spásy... Zdá sa mi, že veľmi dobre vyjadrujú myšlienky Evanjelia. Hudbou, melódiou, rytmom, i slovami.

A viete čo? Moja najobľúbenejšia pieseň - pieseň, ktorú som doteraz počúvala len v originále - po francúzsky, a ktorú mám dokonca nastavenú ako budík - áno, tá pieseň, o ktorej som písala ako o piesni roka pre mňa - tak táto pieseň je už preložená do slovenčiny a budeme ju na najbližšom ročníku On je živý (teraz!) hrať a spievať. Spolu s ďalšími troma novými (a tiež veľmi peknými) a ďalším množstvom starších piesní.
Naozaj - máme sa na čo tešiť!

Prinášam ďalšie ochutnávky
(V Nitre bude asi počuť č. 5, 7, 8 a 12)


Viac informácií: http://www.onjezivy.sk/on-je-zivy-2013/
Prihláška: http://www.emanuel.sk/_admin/formular/on-je-zivy-prihlaska.php

Spomienky na minulý rok: 
http://letitia-tiba.blogspot.sk/2012/02/stretneme-sa-v-nitre.html
 http://letitia-tiba.blogspot.sk/2012/02/on-je-zivy-obrazky-z-nitry.html

utorok, 8. januára 2013

Ako sme si užívali opravenú Singerku

Už vyše roka čakala Singerka po babičke na chalúpke, kým ju opravíme a znovu začneme používať. Vlastne neviem, prečo sme to tak dlho odkladali. Chýbal jej len klinový remeň, ktorý už kúpený tiež čakal v "šuflíku". Teraz sme konečne našli odvahu (alebo chuť? potrebu?) sa do toho pustiť a z krásnej mašiny sme urobili aj funkčnú.

Správne odstrihnúť a nasadiť (spojiť) klinový remeň nebolo jednoduché, ale zvládli sme to bez väčších problémov. A tak som mohla milú mašinu hneď vyskúšať.

Spomenúť si, ako sa na tom šliape ;)

Najskôr na kúsku látky skúsiť ako (a či vôbec) stroj šije

A môžem sa pustiť do samotného šitia.

Koordinácia rúk a nôh mi spočiatku dávala zabrať :)

Ale postupne som sa do toho dostala.

A tu sú hotové vankúše.
(Plnenie molitanom bolo tiež "zábavné". ;-) )

Konečne môžeme pohodlne sedieť na gaučo-posteli
a opierať sa o nové vankúše.

Ušili sme vankúše na gaučo-posteľ v "prednej izbe", aby mala babička teplo od steny, keď na nej bude odpočívať. Doteraz čakali len v podobe molitanových odstrižkov v igelitovom vreci. Možno im neskôr ušijem aj vrchné kabátiky (návlečky) z ladiacej látky, ale na vnútorný obal sa mi hodila táto pevná látka z Ikey.

Šijací stroj už odpočíva po práci...
Ale nie na dlho...

Za krátko sa prihlásil syn, že by si chcel tiež vyskúšať šiť na Singerke. Celkom mu to ide, vraj je lepšia ako elektircká, pred ktorou má väčší rešpekt. Ako si spomínam, aj ja  som kedysi začínala na tomto stroji. Mamin elektický som vyskúšala až neskôr.
Mimochodom, ak som si nevedela spomenúť, ako sa niečo nastavuje, alebo navlieka, synátor vždy našiel ten správny "čudlík", alebo smer, kadiaľ treba niť navliecť. V technike sa vyzná - zdá sa, že aj v takejto voľakedajšej. Takže mi bol pri prvom šití veľmi nápomocný.

A prvý synov výrobok - vrecúško na drobnosti - som dostala ja. Druhé daroval babičke, keď prišla na pár dní tiež na našu chalúpku.

Pokoj a radosť pri realizácii vašich tvorivých nápadov aj vám
Letitia.

Ako sme si užívali na chalúpke

Zimu vonku som vám už ukázala, teraz sa pozrite, ako sme prežívali prázdniny vnútri. 


Pod stromčekom sme si našli krásne obrazy, ktoré nám akurát v chalúpke "chýbali". Tak sme si ich hneď zavesili nad (gaučo-)posteľ v "prednej izbe". 



Mnohí ste po Novom roku už odkladali vianočnú výzdobu. My sme ešte zdobili. Odmietli sme predstavu, že "už je po Vianociach" a chalúpka vôbec nič z nich neuvidí.


Oživili sme starú Singerku a hneď som aj na nej čosi ušila. Viac v nasledujúcom článku.


Vážili sme na starých váhach... 


Piekli "púštny chlieb". Recept bol z knihy receptov z Biblie S Abrahámom za stolom. Len škoda, že sme nemali viac hladkej múky, museli sme tentoraz piecť z tretinovej dávky. Ale chutilo nám, mladý protestoval, že ich nie je viac. Chuťovo pripomínali maces, ale bol mäkší, niečo medzi lokšami a arabským chlebíkom.




Viac ako jedna placka naraz sa nedala odfotiť, ani tento jeden som takmer nestihla. Mizli rýchlejšie, ako sa stíhali piecť.


Na pár dní sme mali na "návšteve" babičku (moju mamu). Vzali sme ju aj na mariánske pútnické miesto do Kohútova. Páčilo sa jej tam.




Želám vám všetkým pokojné a radostné dni. 
Letitia.
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...