utorok, 31. decembra 2013

Vďačný.... rok 2013

Rok korunuješ, Pane, svojou dobrotou. 

Je posledný deň roka. Čas, kedy mnohí bilancujú. Čo sme zažili, čo nám tento rok dal, alebo vzal... Pridám sa k davu a tiež si trochu zaspomínam.

Predovšetkým som sa (aj) v tomto roku snažila pestovať svoju vďačnosť. Je mi ľúto posledných mesiacov, kedy som písanie o svojich daroch hodne zanedbávala. Chcem to zmeniť. A aspoň v tento posledný deň si zaspomínať na mnohé premnohé dary, za ktoré chcem prejaviť vďaku Tomu, od ktorého ich mám.

Betlehem po babičke

streda, 25. decembra 2013

Vianočné obrázky


Včera sme si našli pod stromčekom veľa krásnych darčekov. Ale ten najkrajší a najväčší dar je samozrejme samotný Ježiš, ktorého narodenie sme oslavovali.



A ráno, keď som otvorila oči, čakal ma ešte jeden prenádherný dar - v podobe oblohy  nádherne vymaľovanej rannými zorami. Vďaka za krásu, ktorú nám každý deň ponúkaš! Vďaka za (chabý) odblesk Tvojej slávy, Ježišu!






Radostné a pokojné (nielen sviatočné) dni vám želám. 
Letitia. 

Torta k meninám

Včerajší deň patril najslávnejším narodeninám ľudskej histórie. Každý na svete hádam vie, že v tento deň kresťania oslavujú narodenie Ježiša. No sú medzi nami aj takí a také (Adamovia a Evy), ktorí (ktoré) oslavujú 24. decembra aj meniny. Tentoraz sme mali tortu, ktorá už svojim tvarom hovorila, komu patrí (narozdiel od ostatných dobrôt, ktoré sme pripravovali vyslovene na počesť narodeného Spasiteľa).



"Tortu" sme urobili na spôsob metrového koláča. Akurát tentoraz sme cesto nepiekli, ale zlepovali sme striedavo svetlé a kakaové Be-be keksíky. A namiesto meter dlhého koláča vzniklo jedno písmeno E. 



Želám radostné meniny všetkým Evám, Adamom, Štefanom, Jánom... i Silvestrom. :)

pondelok, 23. decembra 2013

Adventný kalendár - strom Jesseho

Zdá sa, že tu už veľmi dlho nič nepribudlo. Nuž... pokúsim sa to napraviť, zatiaľ aspoň jedným adventným príspevkom. Adventné kalendáre sú už takmer vybraté, ale aj tak sa chcem s vami podeliť o ten náš. Možno niekoho inšpiruje k budúcemu roku.

Aj tento rok sme vytiahli našich papierových anjelov. Vyzerajú na dverách rovnako dobre ako vlani. Len som ich namiesto zošívačky pripevnila tentoraz kancelárskymi spinkami.

Aj obsah kalendára je tentoraz iný. Vlani sme otvárali pergameny s úryvkami denných čítaní (liturgické čítania, čo sa čítajú aj pri sv. omši). Teraz sme sa rozhodli pre tzv. Strom Jesseho. Sú to biblické príbehy od samého začiatku - stvorenie sveta, pád prvých ľudí, história praotcov až po narodenie Ježiša (Viac o "strome Jesseho" nájdete napr. TU). Páči sa mi tento postup. Pripomíname si celú históriu, nie len "sladký" príbeh "narodenia dieťaťa". Ale celú cestu človečenstva od jeho počiatku. Každý rok sa do tejto histórie môžeme ponárať hlbšie a všimnúť si iné podrobnosti, alebo vlastnosti ľudí i Boha, ktorý ich vedie.

A prečo "strom Jesseho"? Vychádza to z textu proroka Izaiáša, ktorý Ježiša nazýva výhonkom z koreňa Jesseho. Jesse (alebo v inom preklade Izai) bol otcom izraelského kráľa Dávida. A ako vieme, Mesiáš má pochádzať (a aj pochádza) z Dávidovho rodu.

Zástup anjelov na našich dverách.

Niektorí už majú v rukách symbol čítania toho dňa.

Jakubov rebrík, obetovanie Izáka... Príbehy, ktoré sme si čítali.


Aj na jedenie máme jeden okienkový kalendár. Ale nebojte sa, nie kupovaný s červeným "santom". Mikuláš pre nás vyrobil adventný kalendár zo škatule od bonboniéry, z pásikov kartónu a z vytlačeného obrázku svätej rodiny. A samozrejme s našimi osvedčenými čokoládkami nalámanými z horkej čokolády a zabalenými do ručne kreslených papierikov.

Ale obrázok nemám - nestihla som kalendár  vyfotiť, kým bol fotogenický. Mám len zopár vyjedených obalov (teší ma, že sa rodine zapáčili a nelikvidujú ich spolu s čokoládou) a už viac-menej pootváraný obrázok.




A teraz vám už želám pokojné prežívanie vianočných sviatkov - čokoľvek už pre vás znamenajú. Nech vás a vaše rodiny naplní pokoj, láska, radosť a veľa božích milostí - aby ste vždy mali za čo ďakovať.

RADOSTNÉ VIANOCE!

Letitia.

nedeľa, 1. decembra 2013

Vstupujeme do adventu

Dnes sa nám začalo adventné obdobie. Takže v sobotu bol najvyšší čas pripraviť si adventný veniec, aby sme ho stihli zaniesť do kostola - posvätiť. Už sa teším na všetky tie milosti, ktoré dostaneme počas spoločných rodinných modlitieb okolo venca, na ktorom budeme postupne zažíhať vždy o jednu sviečku viac.


Tento rok som aj pri výrobe adventných vencov siahla po mojom obľúbenom drôte. Z neho som si urobila základ na ktorý som potom priväzovala smrekové vetvičky.

Drôtený základ na jeden z vencov.

Detail "košíčka" pre kahanec.

A tu je hotový veniec vložený v svietniku tvaru vianočnej hviezdy.

Tento venček ostane na chalúpke.

Venček, ktorý budeme mať doma, som chcela vložiť do tejto bambusovej misky. Tiež som si pripravila základ z drôtu. Ale mala som menší problém - zabudla som si vziať na chalúpku sviečky, tak som musela improvizovať a veľkosť držiakov na sviečky odhadovať. Nakoniec ale všetko dobre dopadlo.


Základ na venček vložený v miske. Zdá sa, že veľkosť sedí.

Pohľad zboku.
Sviečky neskôr vložím do pripravených "pružiniek".

Takmer hotový venček. Už mu chýbajú len sviečky.

 
A už je kompletný - doma, na svojom mieste.

Zo zvyšnej čečiny som si vyzdobila aj vchodové dvere...  aj okná na chalúpke.


Čečinu som znovu naviazala na drôtený základ.
Možno si pamätáte na venček z pažítkových kvetov
- teraz je z neho adventný.






Nech vás žehná Pán. A nech sa vám darí prežívať prípravný čas Vianoc v pokoji a radosti - a spolu.
♥ Letitia.

streda, 20. novembra 2013

DIY - Škatuľa (ako) z morskej trávy



Pri vyrábaní police na klietku pre andulky mi stavitelia položili otázku, ako majú byť rozložené poličky.

"Aby sa tam zmestilo takéto niečo," odpovedala som, pričom som vzala do ruky plastový box z IKEA. Svojho času sme ich nakúpili hodne. Zdali sa mi praktické - na ukladanie hračiek, náradia... už ani neviem, čo všetko sme v nich kedysi uchovávali. A stáli púhych 30 korún (áno, bolo to ešte pred zavedením eura).

Ale môj manžel zaprotestoval: "Toto tam nemôžeš mať. Mala by si si kúpiť nejaké pekné prútené košíky..." a ja som mu dala za pravdu. Aspoň čo sa estetiky týka.

Iná bola otázka ceny. A tiež ma trápila trvanlivosť takého košíka. Predsa, budem tam mať veci pre zvieratá, a to už je nejaká záťaž. Navyše som predpokladala (a nemýlila som sa), že andulky okolo seba hodne našpinia a neviem, neviem, ako by taký prútený košík zvládal časté čistenie.

Ale dizajnu prútených (alebo niečo na ten spôsob) košíkov som sa nevzdala. Ani predstavy pevných trvanlivých odolných nádob. Ako sa to dá spojiť? Celkom jednoducho - a čuduj sa svete zadarmo - aspoň pokiaľ máte doma nejaké boxy, ktoré by sa dali využiť - napr. tie z IKEA a nepoužívané rohože na pláž z morskej trávy.


Potrebujeme:
- Rohož z morskej trávy
- Nožnice
- Lepidlo (hocijaké, ja som použila disperzné lepidlo na papier - a drží veľmi dobre)
- Pripravila som si aj lepiacu pásku (tzv. maliarsku) na začistenie okrajov (ale nie je nutná)
- A samozrejme box, alebo škatuľu, ktorú budeme oblepovať.



Postup: 
1. Najprv si odmeriame výšku škatule a začneme strihať pás rohože so zodpovedajúcou šírkou. Dĺžku odmeriame tak, aby nám vyšla dookola okolo škatule. (Ak máme prikrátku rohož, môžeme nadložiť.)

Nevadí ani šikmá stena nádoby. Vďaka pružnej väzbe sa rohož prispôsobí tvaru krabice. Z papiera by to tak ľahko nešlo.



2. Po obvode boxu postupne nanášame lep a priliepame rohož. Lepidlo nie je potrebné natierať po celej ploche, stačia pásy na oboch krajoch a pre istotu ďalší pás v strede výšky škatule. Nebojte sa nechať väčšiu vrstvu lepidla, aspoň sa rohož lepšie chytí.




Poriadne zalepíme najmä okraje. Ja som ešte pridala vrstvu lepu na horný aj dolný okraj priamo na rohož, kvôli väčšej trvanlivosti. Disperzné lepidlo krásne spriehľadnie a vytvorí ochrannú vrstvu, takže sa rohož nebude na okrajoch zachytávať. 

3. Kým lep vyschne, prichytila som rohož štipcami, alebo niečím podobným. Ale stále som mala pocit, že na niektorých oblých častiach nádoby dobre neprilieha. Až po chvíli mi prišiel na myseľ spôsob, ako môžem zafixovať celú plochu. Tieto boxy sú predsa stohovateľné. Postačí, ak ich vložím jeden do druhého a všetko bude držať na svojom mieste.


4. Hotovo.


Tipy a postrehy: 

1. Rohož sa dá celkom dobre strihať pozdĺžne (striháme steblá, nitka ostáva celá). Ale akonáhle som ju prestrihla priečne (prestrihla som nitky osnovy), hneď začali steblá vypadávať. Myslím, že za krátny čas by sa mi takto vypárala celá odstrihnutá časť rohože. Preto som okraje zalepila lepiacou páskou (výborne poslúžila maliarska páska). Osvedčilo sa mi najprv širšou páskou zalepiť miesto, kde budem strihať, a potom prestrihnúť pásku na polovice spolu s rohožou.


2. Na oblepenie krabice sa dá použiť aj obojstranná páska. Spočiatku som mala pocit, že si takto uľahčím prácu. Ale opak bol pravdou. Ponaliepať všetky tie kúsky pásky, potom zase poodliepať kryciu vrstvu... a navyše sa už po prichytení rohož nedá posúvať... Nie, nabudúce použijem určite zase disperzné lepidlo. 


3. Čo ak potrebujem krabicu skrátiť? 
Chcela som použiť aj inú škatuľu(tuším od krabicového mlieka?). Ale zdá sa, že bola trošku pridlhá. Treba ju skrátiť. Ako na to?

Rozobrala som zadnú stranu. Medzi dnom a božnými stenami som zväčšila zárezy ešte asi o 3 cm a boky škatule som ohla o kus ďalej než boli - až po koniec zárezov. Potom stačilo škatuľu znovu zlepiť a hotovo. Vlastne nie, ešte ju musím oblepiť rohožou, aby bola "krásna"!

 


4. Zo zvyšku rohože som olepila aj jedno vedierko. Zatiaľ len jedno, pretože strihanie okrúhleho tvaru z rozpadávajúcej sa rohože (viď 1.) bolo naozaj náročné. Nabudúce skúsim rohož najprv podlepiť a až potom vystrihovať tvary.

Špagátik s mašličkou mal najprv slúžiť na prichytenie plášťa, kým zaschne lepidlo, ale potom som ho tam nechala ako ozdobný prvok. :)



Posledný pohľad na výsledok mojej práce...


 

... a zaželám vám radostné dni a nech sa vám darí všetko, do čoho sa pustíte.
Letitia.
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...