streda, 3. októbra 2012

Vďačný utorok 4: Vďaka, že si s nami, keď sa rúca svet

V prvom rade sa vám chcem ospravedlniť, že dnešný "utorok" vychádza až v stredu. Poučím sa, sľubujem, že už nebudem veci odkladať na poslednú chvíľu, aby som sa vyhla technickým a iným problémom. Ale teraz už poďme spolu ďakovať. :)

463. Stromčeky, čakajúce na zasadenie.
Sú krásne a budú naše! :)

Vzorka čerešní na štrúdli
(zabudla som jej priradiť číslo ;) )


479. Štrúdla sa podarila.
Bola vynikajúca!

492. Krásne ráno
493. Odpustenie zabitého času
494. Úžasný vzduch
495. Breviár v mobile
496. Žalm ako pieseň
497. Ranný spánok 
498. Príbeh o Jonášovi (prečo som si doteraz nevšimla, že je to o mne?)
499. Som Jeho ovečka
500. Som v polovičke počítania do tisíc.

Počítam. Chcem napočítať do tisíc. Inšpirovaná knihou Tisíc darov som sa rozhodla zapisovať si dary, ktorými ma môj nebeský Ocko obdarúva každý deň. Nestíham zapísať všetko, všetko si iste ani nevšimnem, ale je toho dosť. Už som za polovičkou. ;-) 

478. Zasadené stromčeky

Skalničky sa rozrastajú
a dostávajú krásne jesenné sfarbenie

472. Topinambury sa chystajú kvitnúť

Už je to niekoľko týždňov, čo som sa dočítala na stranu 108. Sedela som v aute a oči sa mi postupne rozširovali očakávaním, ako som čítala:

"Vnášam dovnútra krásu. Poslednú vázu dávam na stôl... Pozerám do širokého kruhu slnečnice ako matka hľadajúca tvár dieťaťa. Moji chlapci prichádzajú zo stodoly. 
... Kladiem na stôl chlieb. Tvrdo vtipkujú, zabŕdajú do seba. 
... prosím ich, aby boli k sebe láskaví. Vniesla som dovnútra krásu: prečo by som mala teraz trieskať vázou? 
...
"Synček, a čo tvoj brat? Nemohol by si natrieť hrianku aj jemu?" 

... prebodáva ma pohľadom. Ranný výbuch hnevu. Ako by som mohla vzdorovať ohňu a privodiť pokoj? 
"Prosím. Mohol by si podať hrianku svojmu bratovi?"
"Iste." Jeho sarkastický tón je ako zaucho. 

... Nie som pripravená na to, čo robí vzápätí. Akoby moje vnútro roztrhol šrapnel. 
Šmarí hrianku bratovi do tváre.
Ako to mohol urobiť? ...
Kde som urobila chybu? ...
"Prečo?" vo svojom materskom hneve by som bola schopná roztrieskať vázy o zem. Sprosto sa škľabí. 

"Prečo si to doňho hodil?" priveľmi vrieskam, gánim, som zaslepená hnevom..." 
(Ann Voskampová: Tisíc darov, 7.kapitola)


Toto bolo o mne. Samozrejme, situácia je iná, ale pocit veľmi podobný. Bezmocnosť, frustrácia, hnev. Keď sa ľudia, ľudia ktorých milujem k sebe nesprávajú tak, ako by sa mi páčilo. Pocit nezdaru, neschopnosti, nemožnosti "správneho" riešenia... a predsa povinnosť, zodpovednosť, nie len túžba, ale priam nutnosť dať veci zase do poriadku. Ale ako?! Všetko sa rúca. Aj ja sa chcem zrútiť, zabudnúť, byť niekde inde...
Ako v takej situácii ďakovať? Za čo? Prečo? Keď sa zdá, že všetko je tak ďaleko od Lásky, od Pravdy, od Pokoja... ?
Často stískam dlane vo svojom hneve a nespokojnosti s tým, čo je. Chcem aby to bolo inak. Ako sa z tohto vymotať? Ako von z podobných situácií? Ako nájsť v sebe vtedy vďačnosť?

Čítala som ďalej s naširoko otvorenými očami plnými očakávania. Za oknom auta zatiaľ ubiehal nádherný výjav večernej oblohy. Užívali sme si to všetci spolu. Obdivovali sme červený západ slnka, čiernu panorámu obzoru, obrovskú "dúhu" ponad celý obzor. Táto prchavá nádhera vydržala celé dve hodiny, až kým sme nevošli do mesta. Až tam ju prekryla šeď reklám a pouličného osvetlenia.

Farby jesene - aj na púpave

Rozkvitnutá georgína. Maličká, ale krásna.

Zlaté listy lipy na pozadí temnej oblohy.
Bol to silný obraz.

Striedavo som hľadela na zázrak za oknom auta medzi hltaním písmeniek siedmej kapitoly.

"Ako môžem pomôcť svojmu synovi precitnúť a vidieť, keď sama nevidím? Rodič sa musí najprv správať ako rodič sám k sebe, napomenúť sám seba, než začne poúčať dieťa, pretože ako môže vniesť do rodiny pokoj, ak nenosí pokoj sám v sebe? ...
Zúrim. Rada by som sa ovládla, ale krv mi hučí v ušiach prihlasno a synovia sa prebodávajú pohľadmi ostrými ako dýky. ...
Ako sa dá rozjímať a vidieť Boha v jeho úplnosti, keď má človek šesť detí dvadsaťštyri hodín denne a k tomu farmu, šesťsto prasníc, osemsto prasiatok, len samý zmätok? ... Ako mám v tomto chaose vnímať svet ako posvätný? Ako mám vidieť milosť, vzdávať vďaku, nachádzať radosť na tomto hriechom páchnucom mieste? ...
... a Boh sa usiluje jemne vniesť slová Jeana-Pierra de Caussade ... do môjho krvácajúceho srdca: 
    Zahanbilo by nás, keby sme vedeli, čím sú v skutočnosti skúsenosti, ktoré nazývame zdržania, znepokojenia, zbytočné vyrušenia a otravné mrzutosti. Uvedomili by sme si, že s nimi spojené ponosy sú vlastne rúhaním - hoci sa nám to tak nikdy nezdá. Nič sa nedeje inak ako z Božej vôle, a napriek tomu to [Ním] milované deti preklínajú, pretože nevedia, na čo je to dobré. 

... A teraz to príde:

"Naozaj v sebe potláčam radosť, pretože verím, že hnev dosiahne viac ako láska? Že Satanov prístup je v mojom každodennom živote účinnejší, praktickejší a napĺňa ma väčšmi ako Ježišov? Z akého iného dôvodu sa hnevám? ...
Keď sa rozhodnem - a je to rozhodnutie - rozdrviť radosť trpkosťou, nevolím si zámerne cestu Vládcu temnôt?" "Ak sú v lese vlky - očakávame, že tam uvidíme vlky; a ak je na tomto mieste Boh - očakávajme, že uvidíme Boha." 
(Ann Voskamp, Tisíc darov

To je ono! Boh tu je. On je tu stále, v každej situácii. Akokoľvek sa mi vidí zlá, nepríjemná, neláskavá. Boh je stále tu a stále rovnako má veci pod kontrolou. Vďaka, Ti, Bože že si stále tu. Stojíš pri mne, pri mojom synovi, si tu a chceš nás vyviesť z tohto zmätku do svojho pokoja a lásky...
Ann pokračuje:

"Nikdy predtým som to neurobila a pripadá mi to zvláštne, no vzdávam vďaku hlasným šepotom: "Otče, ďakujem Ti za týchto dvoch synov. Ďakujem Ti za všetko, čo sa odohráva tu a teraz. Ďakujem Ti, že nás neponecháš v tomto chaose." 
Môj pulz sa spomaľuje, Niečo tvrdé vo mne zjemnieva, otvára sa, a toto hlasné ďakovanie mi pripadá ako mechanické. No cítim, že súkolesie srdca funguje. "Ďakujem Ti za hrianku. Ďakujem za milosť tohto hnevu, za nádej na odpustenie, za bratov a nové milosti." 
Hľadám škaredo-krásne a považujem to za milosť, premenu chaosu na radosť a vďaku. Eucharisteo opúšťa papier , nachádza cestu k očiam, perám..."
(Ann Voskamp, Tisíc darov

202. Vôňa byliniek
204. Dúhový obzor
205. Nádherné siluety slovenskej krajiny
206. "Ďakujem" ma vedie k dokonalosti. Vďačnosť je cesta k trvalej radosti. 


Drevo pripravené na zimu

Kvety sa na nás usmievajú - živé aj tie drôtené

Kvet ďateliny

476. Prázdne kŕmidlo
Dúfam, že ho vyprázdnili operení hostia

Príležitosť vyskúšať si, čo som sa v ten večer naučila prišla čoskoro. Nič veľké alebo tragické, ale pocit rovnako bezmocný, skoro zúfalý... Sedela som v električke a v hlave akoby bežali k filmu naraz dve zvukové stopy. V jednej som sa počula ako s hnevom reagujem na synove námietky, do očí sa derú slzy. V druhej som sa snažila nájsť slová vďaky... "Chcem ďakovať. Za čo mám v tejto chvíli vzdávať vďaku? Ako? Nedokážem to?" ...
Nakoniec som to dokázala. Až o hodnú chvíľu neskôr, keď som už sama uvažovala, čo sa to vlastne dialo. Vďaka za pokoj. Prišiel neskôr, ale predsa. A možno, snáď, dúfam, verím, nabudúce si spomeniem včas. V lese očakávame vlky, a tu v tejto situácii očakávajme Jeho. Pripomeň mi to prosím, keď budem zase niekedy bezradná.

522. Čas s eucharistickým Ježišom
523. "Mannu" vďaky potrebujem každý deň
524. Ruža pre Terezku
525. Nemusím sa báť byť malá
526. Nemusím sa báť pádov  (link)
527. Nemusím sa spoliehať na seba
528. Nemusím hľadať potrvdenie u ľudí
533. Večer s rodinou. Večerná modlitba
540. Sychravé počasie
541. Ovečka na odznaku. Mali jediný - taký istý ako som nedávno stratila. Ďakujem!
543. Vlna v obchode. Bude z nej krásna vesta pre O.

548. Tvorenie - Jonáš na taške (nebojte, podelím sa, až bude hotovo) 

524. Ruža pre Terezku

535. Anjeli. Anjel strážny.

511. Orechy od dedka

Dúfam, že vás toľké písmenká neodradili. Ale hlavne vám (všetkým nám) želám, aby sme vždy vedeli nájsť krásu, ktorá je tu pre nás. Aby sme nezabúdali, že JE tu s nami a chce nám darovať svoj Pokoj.

Pokojné noci a radostné dni
Leti.


Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov
a
stránkou jej autorky www.holyexperience.com.


Aby som vytvorila novú linkpárty s obrázkami, chce to odomňa platenú reistráciu. Zatiaľ sa mi do toho nechce. Druhá možnosť je vkladanie linkov textovou formou - bez obrázkov. Ale myslím, že zatiaľ nám postačí, keď predĺžim platnosť kolekcie z minula. Aspoň kým sa nám tam nazbiera viac odkazov.
Sonji, samozrejme môžeš prispieť znova, len si prosím daj pozor, aby si vložila link na konkrétny článok, nie na celý blog. Vďaka všetkým, ktorí sa zapoja, či už linkom, alebo komentárom. :)

2 komentáre:

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...