nedeľa, 30. septembra 2012

Pamiatka z Lisieux

Možno si ešte pamätáte na náš výlet do Francúzska. Zastavili sme sa aj v Lisieux - meste sv. Terezky "Ježiškovej". A možno si tiež pamätáte našu návštevu domu, v ktorom Terezka trávila svoje detstvo. Obzvlášť sa mi páčila jej záhradka. Bola rozkošná, no nemali sme veľa času pobudnúť v nej a užiť si ju.

Stihla som si odtiaľ vziať aspoň niekoľko ružových lupienkov. Nebojte sa, neobtrhávala som ružové kríky - však ak by to tak každý robil, veľa kvetov by tam neostalo. Vzala som si len niekoľko lupienkov spadnutých na zemi. Akoby ich tam Terezka pohodila akurát pre mňa ;-) Pôvodne som si chcela vziať len dva lupienky. Ale prilepil sa mi na prst ešte jeden - a dobre urobil - už viem, pre koho bude.


Bála som sa, ako budem uchovávať svoj lupienok tak, aby sa mi skoro nezničil alebo nestratil. Ale vymyslela som spôsob. Vyrobila som takéto "sväté obrázky" s pamiatkou z Terezkinej záhradky. 


Postup je jednoduchý.
1. Vystrihnúť obdĺžnik vhodného tvaru z jednofarebného tvrdšieho papiera.
2. Vybrať z letáčikov, čo sme si odtiaľ priniesli vhodné obrázky,vystrihnúť ich a nalepiť na podklad.
3. Gélovým perom dopísať miesto a dátum.
4. Pripraviť si vylisovaný usušený lístok ruže a nalepiť ho na obrázok.

Jeden lístok je nalepený na prednej strane obrázka priamo na hnedom podklade,
ostatné som prilepila zozadu na štvorček bieleho papiera.

Ružový lupienok som nalepila na podklad lepidlom/lakom na dekupáž. Pretrela som ho aj zvrchu (možno by to stačilo, ale výsledok by asi nebol veľmi odolný voči odieraniu, napr. ak by slúžil ako záložka v knižke).


Pre istotu som obrázky ešte zalaminovala. Potom už len vystrihnúť jednotlivé obrázky z pásu laminovacej fólie, trochu zaobliť rohy, aby neboli príliš ostré...


A môžem rozdávať. Jeden ostane doma... a ďalšie poputujú do sveta. K mojim kamarátkam karmelitánkam. :)


 Teraz mi napadlo, že by to mohla byť aj pekná aktivita pre deti k zajtrajšiemu sviatku. Samozrejme k tomu si vystačíme s lupienkami "obyčajných" domácich ruží. A ak budete mať lupienkov dostatok, môžete z lupienkov vytvoriť aj nejaký zaujímavý obrázok, napríklad venček (ruženček).

Veľa lásky a nech sa vám darí robiť aj malé veci s veľkou láskou,
Letitia.

piatok, 28. septembra 2012

Náhodné foto - ako v zrkadle

Len cvak fotoaparátom. Bez aranžovania, tak ako bolo.


Ako každé ráno, urobila som si čaj do jednej zo svojich obľúbených ovečkových šálok a zapla počítač, aby som "skontrolovala, čo je vo svete nové"... Odrazu, "Jej!" akoby som sa pozerala do zrkadla. Uznajte, že som musela vstať a túto zhodu si zvečniť. ;-)

Radostný deň aj vám.
Letitia.

utorok, 25. septembra 2012

Vďačný utorok 3: Veci škaredo-krásne

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."
(1Sol 5, 16-18)

Učím sa. Inšpirovaná knihou Tisíc darov sa učím vzdávať vďaky - za všetky, aj malé pozornosti, ktorých denne dostávam za plné priehrštie... Všimnúť si. Pomenovať dar. Poďakovať. Aby neprešli pomimo. Aby mali možnosť formovať radostného ducha. Aby som neostala nevďačná. Aby som sa viac usmievala, a viac radosti rozdávala aj tým, ktorých budem stretávať...

Preto počítam. Hľadám dary od Nebeského Ocka a každému priradím číslo. Viem, že dostávam tisíc darov každý deň, ale nie každý si všimnem, nie každý zapíšem. Chcem si ich všimnúť a zapísať tisíc. A možno ešte viac.

Z mojich tisíc darov: 
369. Radosť pri práci
370. Nakupovanie s najdrahším. :)
371. Maľovanie okien
372. Únava + radosť z práce
374. Jablko (je výborné v rannej porcii ovsených vločiek)
375. Nutela (keď sa tie vločky ešte ochutia Nutelou... :) )
376. Radosť, že si so mnou.
377. Prekonávanie sa, sila, pokoj, radosť... 
378. Vláčne pohyby štetcom
384. Okno - celé, nerozbité, pevné, funkčné - chráni nás
385. Dvojité okná - jedno môže schnúť, druhé nás chráni.

392. Výlet do Marianky

383. Voda - studená, priezračná, čistá, mäkká.
Jej zvuk a pohyb, veselosť...


Zavesila som vtákom niečo pod zub.
Už chodili pýtať.

421. Sýkorky na balkóne


Zdá sa, že život je krásny. Áno, je. Pretože sme ho dostali najkrajší aký môže byť.

Naozaj? Naozaj nie je nič, čo by ho robilo škaredým? Každý máme svoje trápenia. Niekto väčšie, niekto obrovské... Čo s tým? Ako možno ďakovať, keď na nás vyskočí úraz? Alebo choroba? Alebo nejaké nešťastie? Ann Voskamp nad tým rozmýšľala, keď sedela so synom v bolestiach v čakárni u lekára. Mohla ďakovať za to, že aj keď pozošívaná, aj keď bolí, jeho ruka bude celá a v poriadku. Naozaj mala ďakovať za toto? Vidiac okolo seba toľko utrpenia? V prítomnosti toľkých ľudí zranených, postihnutých rôznymi spôsobmi? Vediac o chlapcovi zo susedstva, ktorý nedávno tragicky zahynul?

Keď Ježiš sýtil zástupy, dostal len 5 chlebov a 2 ryby. Ale vzdával vďaky, vedel, že to postačí. A stačilo. Nasýtil zástupy a ešte sa nazbieralo 12 košov zvyškov. Boh nie je trochár, vždy nám dá, čo potrebujeme. Vďačnosť je dôvera. Dôvera Bohu, že nám vždy dá to najlepšie. Aj keď sa nám to teraz nevidí. Aj keď je to ťažké. Aj keď to bolí... Škaredo-krásne.




Ann sa naučila vzdávať vďaky za škaredo-krásne veci. Bolí to a nie je to ľahké. Vždy znova zabúdame otvoriť dlaň a vzdávať vďaky, keď prídu ťažké chvíle. A vždy znova sa musíme presviedčať, že je to pravda - áno, Boh nám dáva vždy tie najlepšie dary.
A keď sa zdá život príliš ťažký? Vzdajme vďaku a uvidíme zázrak. Otvorme dlane a dostaneme mannu. Každý deň. Tak, ako Izraeliti na púšti. Zdalo sa, že musia pomrieť od hladu, púšť im nenúkala žiadne dobroty.


To "had" nás navádza neveriť Bohu. Chcieť, čo nám On nedáva. Chcieť viac. Chcieť...
Viem, niekedy je to ťažké. Niekedy ľudsky nemožné. Aj Ann o tom niečo vie. V detstve prežívala traumy, aké vedia otriasť človekom. A veru otriasli. Ňou, aj jej rodičmi. Podpísali sa na jej psychickom i fyzickom stave. Ann žila dlhé roky v depresiách a úzkosti. Bola hlboko nešťastná, kým neobjavila tajomstvo vďakyvzdávania - eucharisteo. A teraz sa učí. Učí sa hľadať krásu v tom, čo vidí. V tom čo dostáva. Aj v tom, čo je škaredé, škaredo-krásne. A chce to naučiť aj nás, pretože vie, že vďačnosť oslobodzuje z každého trápenia.

Je ťažké otvoriť dlaň. Je ťažké prijať, čo bolí, čo celým svojim ja chceme odmietnuť. Ale prijatie nás oslobodí. A vďačnosť robí zázraky. Prináša pokoj, prináša radosť, prináša šťastie do života aj ťažko skúšaných.




391. Spoločný smiech
392. Výlet do Marianky (všetci spolu)
393. Voda - studená, priezračná, čistá, mäkká. Jej zvuk a pohyb, veselosť...
395. Prestala ma bolieť hlava
396. Ľudia, ktorých sme pustili pred seba
397. Slnko - jeho teplé lúče
398. Bolesti - viem, že majú zmysel.  
 ...
420. Pieseň v budíku ("Moje ústa Ti budú spievať chvá-lu")
421. Sýkorky na balkóne
422. Vybratá umývačka
434. Myšlienka odložiť večer bielizeň z balkóna - v noci pršalo, ale prádlo nezmoklo. 
436. Cesta hore schodmi

Z celého srdca želám vám i sebe, aby sme vedeli vzdávať vďaku vždy a všade, za každých okolností. Aby sme tak mohli prežívať radosť, ktorá je tu pre nás (v každom čase a v každej situácii). Vďaka.

Pokojné noci a radostné dni vám želá

Letitia.

Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov
a
stránkou jej autorky www.holyexperience.com.

pondelok, 24. septembra 2012

Napájadlá - ešte jeden tip.

Tento týždeň som našla na pintereste toto nádherné kúpalisko pre vtáky z keramických kvetináčov. Nápad bol publikovaný aj s návodom a niektorými ďalšími tipmi na tvorenie z kvetináčov na tejto stránke. Čo myslíte, nebudete v zime vyrábať niečo podobné? Na jar a v lete akoby ste našli. ;-)

Zdroj: pinterest.com

A nezabudnite! Máte posledný týždeň na to, aby ste mi poslali svoje obrázky napájadla do súťaže. Teším sa na vás. :)

sobota, 22. septembra 2012

Tvorivé chvíľky s červenou repou


Tento rok mám na záhradke novú radosť. Skúsila som zasiať červenú repu a narástla mi. A nielen to, keď som ochutnala prvú vlastno-záhradkovo dopestovanú buľvu, mala vynikajúcu chuť. Tak sladkú a tak čerstvú... Rovnako aj jej "sestričky". S cviklou z obchodu sa to nedá ani porovnať. Tak sa teším. Na budúci rok si ich nasejem viac. 


Vždy keď krájam červenú repu, som fascinovaná jej farbou. Vždy rozmýšľam, ako by sa dala využiť na nejaké to výtvarné tvorenie. Až raz som neodolala a okrem repy ako prílohy k večeri, som si pripravila aj nejaké papiere. Boli to výkresy nastrihané na pohľadnicový formát.


Prvá idea, ktorá sa mi vlúdila do hlavy a nechcela ma opustiť, bol tvar kvetinky. A tak som po odkrojení konca skúsila vykrojiť tvar kvetu a pečiatkovať s ním. Ale kvetina sa mi veľmi neosvedčila. Buď som to odkrojila nakrivo, alebo...  Skrátka akokoľvek som sa snažila, odtlačok kvetu mi nepripadal dosť pekný.


Zistila som, že sa lepšie pečiatkuje pomocou plátkov. Repu si rozkrojíme na polovicu a krájame na plátky. Potom vezmeme jeden plátok odkrojíme kúsok od kraja a pečiatkujeme "čiarky". Keď sa farbivo minie, odkrojíme ďalší kúsok (stačí naozaj tenučký) a pečiatkujeme ďalej. Takto pokračujeme, kým nás to baví, alebo kým sa neminie papier... prípadne kým nezjeme celú repu. ;-)


A s odkrojeným hranolčekom môžeme zase pečiatkovať malé štvorčeky. Alebo trojuholníky, podľa toho, ako ho mamička odkrojí. Všetci sa môžu vyblbnúť do sýtosti. :)

Ak chceme repové výtvory použiť, napr. na pohľadnice, môžeme ich ešte dotvoriť povedzme tenkou čiernou fixkou (centrofix). Ja som chcela jeden z výtvorov použiť ako korešpondenčný lístok. Ale zistila som, že potrebujem viac priestoru, než mi ostalo na kartičke. Tak som si pomohla kopírkou. Ani som sa nenazdala a dostala som takýto  dopisný papier.

 
Zaujalo ma to. Môžeme spokojne experimentovať, a keď sa nám nejaký motív zapáči, prekopírujeme ho na papier tak, ako potrebujeme. Takto si vytvoríme sadu napr. dopisných papierov v ľubovoľnom množstve.

 

Takto by sa dali zdobiť tiež obálky, alebo baliaci papier. Ale kým ho celý opečiatkujete, asi budete mať poriadne červené prsty... a nevyhnete sa ani nejakým tým odtlačkom prstov a šmuhám na papieri. Alebo to vyhlásite za zámer? Aj to je možné. :)

Želám vám radostné jesenné dni plné veselého tvorenia. Skúsite tiež farbiť repou? Alebo ste vymysleli nejaké iné zeleninové tvorenie? Budem čakať  na vaše komentáre. 
Letitia.

streda, 19. septembra 2012

Yarn along - pomaly do finále

Po dlhšom čase sa znova hlásim s háčkovaním a čítaním.
Háčkovanie záclonky za ten čas trochu pokročilo. Motív ovečiek aj text už je viac-menej hotový, ešte musím dokončiť "trávu", potom oblúčiky a ukončiť... Už sa teším, že sa záclonka konečne začína rysovať. Hádam ju budem môcť zavesiť na okno ešte tento rok. 


A čo čítam? To nemohol žiaden čitateľ môjho blogu  prehliadnuť, predsa knižku od Ann Voskapovej (na Slovensku usilovne prechyľujeme ;) ) Tisíc darov. Tá kniha naozaj stojí za prečítanie. Autorka na vlastnom príklade ukazuje, ako vďačnosť mení náš život. Pritom všetky svoje úvahy má doložené myšlienkami uznávaných autorov, ale hlavne slovami zo Svätého Písma - Bibilie.

Už od útleho detstva sa musela Ann vyrovnávať s naozaj ťažkými životnými situáciami, čo sa podpísalo aj na jej psychickom stave. Ale jedného dňa objavila dar Eucharisteo - bezpodmienečnej vďačnosti. A táto vďačnosť ju postupne naučila radosti, slobode, šťastiu... Nachádzala mnohé dary všedného života, naučila sa hľadať dary a vďaku aj v ťažkých chvíľach, učila sa vidieť krásu v škaredosti a bolesti, naučila sa dôvere... Opakujem, stojí za to, si túto knižku prečítať.

A pre majiteľov blogov mám dobrú správu: Túto knihu je možné získať aj bezplatne v programe vydavateľstva Kumrán - knihovnička.


*****
Ak vás zaujíma, čo pletú a čítajú iní (v angličtine), navštívte Small Things u Ginny.

Kliknite, ak chcete vidieť,
čo pletú a čítajú iní.

Želám vám radostné a pokojné dni. 
Letitia.

utorok, 18. septembra 2012

Vďačný utorok 2 - A čo nepríjemnosti?

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."
(1Sol 5, 16-18)

Učím sa. Inšpirovaná knihou Tisíc darov sa učím vzdávať vďaky - za všetky, aj malé pozornosti, ktorých denne dostávam za plné priehrštie... Všimnúť si. Pomenovať dar. Poďakovať. Aby neprešli pomimo. Aby mali možnosť formovať radostného ducha. Aby som neostala nevďačná. Aby som sa viac usmievala, a viac radosti rozdávala aj tým, ktorých budem stretávať...

Preto počítam. Hľadám dary od Nebeského Ocka a každému priradím číslo. Viem, že dostávam tisíc darov každý deň, ale nie každý si všimnem, nie každý zapíšem. Chcem si ich všimnúť a zapísať tisíc. A možno ešte viac.

Z mojich tisíc darov:
295. Vďaka za výťah.
296. Dom a všetci naši susedia
297. Vďaka za spánok, za dar spánku.
298. Našla som "stratený" pilníček na nehty. :)
320. Fialové lúče slnka spoza petónií
321. Vidím krásu v tom, čo sa mi predtým nepáčilo

320. Fialové lúče slnka spoza petónií

Kvietky na balkóne

"Ustavične sa radujte... A pri všetkom vzdávajte vďaky."
Hľadať malé pozornosti lásky sa mi darí. Je to milé, je to príjemné, je to ľahké... Ale čo ak práve nedokážem oceniť ich krásu cez zahmlený pohľad zranenej pýchy, alebo sklamaného sebectva? Čo ak mnou práve lomcuje hnev, alebo sklamanie? Čo ak sa mi zdá, že je tu niečo dôležitejšie, vážnejšie, niečo, čo prehluší všetky tieto malé radosti?

Nemôžem nepríjemnosti odložiť do tajného šuflíka svojho podvedomia a jednoducho si ich nevšímať. To nejde. Vyrušujú. Sú ako komáre, ktoré poletujú okolo hlavy, vyrušujú, svojim zvukom a očakávaním svrbivého bodnutia. Musím ich zahnať. Ale kam a ako?

306. Vďaka za hudbu. Dar hudby ktorá ma oslovuje.

307. Hudba - nadanie hrať. A počuť.

Druhá lekcia začínala pozvoľna. Ako alergikovi mi dosť vadí cigaretový dym, aj v stopových množstvách. Aj zo vzdialenosti, o ktorej by "normálny" človek vyhlásil, že to už cítiť nemôžem. Ale cítim. A vadí mi to. Celkom stačí, aby si niekto zapálil pred domom, alebo na balkóne a ja musím okamžite vstať a zavrieť okná. A väčšinou už je neskoro, pretože dym zacítim až vo chvíli, keď už vbehol dovnútra. Donedávna ma to rozčuľovalo. Myslím, že sa mi do mysle vkrádal hnev. No odkedy sa učím ďakovať za všetko, niečo sa zmenilo. Keď zacítim dym, v mysli hovorím:

"Vďaka za týchto ľudí. Za to, že sú, a že sú práve takíto. Ty ich máš rád, stvoril si ich a chceš ich urobiť šťastnými. A týmto dymom, ktorý ma vyrušil z môjho pohodlia mi ich snáď chceš pripomenúť. Že tu sú, a možno potrebujú moju modlitbu. Vďaka, že mi ich posielaš do cesty. Vďaka za nich, a vďaka za modlitbu vďaky, ktorá mi očisťuje srdce od hnevu a sebectva. Vďaka za všetky tvoje dary. Požehnaj ich a naplň ich život svojou láskou, aby boli slobodní a šťastní (aj bez cigarety ;) ). Amen."

322. Sušiak - predávajú sa stále nekvalitnejšie...

... ale poradili sme si. Vypadnutý nit nahradil kúsok drôtu.

Zatiaľ veľmi provizórne riešenie.
Ale som zaň rada. Pocit sebestačnosti.
Nemusíme kupovať nový sušiak. :)

Alebo iný príklad: Letný večer. Všetky okná otvorené, pokoj, ticho, rodina sa pomaly ukladá k spánku. Ale syn odmieta spať pri otvorenom okne. Vlastne mal zatvorené okno celé poobedie, pretože ho vyrušuje hudba z neďalekého podniku. Aj mňa tá "hudba" začína vyrušovať. Rozháňa mi myšlienky a nechce pustiť vďačnosť do duše. Pokúša sa o mňa netrpezlivosť, možno hnev. Síce "malý", ale vyrušuje, nedovolí srdcu pokojne sa radovať. Čo s ním?
Poďakovať! Len čo mi myšlienka na vďačnosť vošla na myseľ, už sa aj pery hýbu v tichej modlitbe:

"Vďaka Ti, Najvyšší, aj za týchto ľudí. Tých, čo produkujú ten hluk, aj tých, čo ho počúvajú... Za to, že si ich stvoril a že ich miluješ takisto ako miluješ mňa. Vďaka že si mi ich poslal do cesty aj keď prostredníctvom niečoho, čo mi je nepríjemné. Odovzdávam ich tvojej láske a túžim, aby si ich vyslobodil zo všetkých trápení, ktoré ich postretli (a ktoré ja ani nepoznám), aby si im pomohol nájsť zmysel života, aby našli šťastie, ktoré máš pre nich pripravené. Vďaka, že chceš aby bol šťastný každý z nás." 

Verte mi, pomáha to. Neviem, či som niekomu takto "vymodlila" niečo konkrétne. Ale viem, čo tento postoj robí so mnou. Už ma tak ľahko nevyruší maličkosť, ktorá sa vtiera do pozornosti. Už nereagujem na toľké veci s hnevom a roztrpčenosťou. Viac sa usmievam - tak naozaj, v srdci. A ľahšie hľadám pokoj, radosť, lásku.
Je skvelé namiesto hnevu a posudzovania ďakovať a milovať. Skúste to niekedy. ;-)

Rajčina. Už som nedúfala, že na schnúcom kríčku ešte dozreje.
Až dnes sa na mňa usmialo jej červené líčko. :)

311. Červená repa. Jej chuť, a jej farba...

312. Tvorivá chvíľka s červenou repou

312. Tvorivá chvíľka s červenou repou

312. Tvorivá chvíľka s červenou repou

Môže sa zdať že na takých maličkostiach, ktoré som spomínala ani veľmi nezáleží. Je ľahké ich prehliadať, alebo si ich "prichváliť", podobne ako Polyanna.
Možno. Možno vás trápia iné veci. Možno ťažšie... Nebojte sa, pôjdeme ďalej...

317. Istota, že nás miluješ (viac, ako my sami)

301. ...... ...... - Niečo berieš, aby si mohol dať viac / niečo lepšie.
303. Tvoje cesty sú vždy najlepšie (aj keď niekedy bolia). Môžem sa vždy na Teba  spoľahnúť a veriť, že aj z najväčšieho zmätku ma vyvedieš.
308. Niečo úžasné, čo pre mňa chystáš. (Aj keď to ešte nevidím.)
310. Nové ráno, nový deň, nová príležitosť
315. Nemáme kakao. Ale máme kakaové lupienky ;-)
317. Istota, že nás miluješ (viac, ako my). 
318. Prekonávanie prekážok (ktoré bolí, a niekedy(?) sa hneváme).
...



Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov
a
stránkou jej autorky www.holyexperience.com.

Aké dary ste spozorovali vo svojom živote vy? Podeľte sa, komentáre sú vám k dispozícii. Potešme sa navzájom aj malým darom, ktorý uvidíme...
Želám vám radostný deň.
Letitia.




.

pondelok, 17. septembra 2012

Napájadlá - len do konca septembra!


Pozor, nezabudnite! 

Ak máte vo svojom okolí napájadlo (pre vtáky, alebo aj pre iné zvieratá) 
a chcete sa s ním zapojiť do našej súťaže / výstavky
máte posledné dva týždne na to, 
aby ste mi poslali jeho fotografiu.


Ak máte napájadlo zverejnené na webe (obrázok, alebo blog), postačí, keď vložíte do komentárov link, kde môžeme vaše napájadlo nájsť. Ak nie, môžete poslať obrázok na môj mail: letitia.tiba (zavinač) gmail (bodka) com .

Zatiaľ je pravdepodobnosť výhry veľmi vysoká, tak neváhajte, a pridajte sa k nám!
Odmenu pošlem znovu dvom výhercom - jeden vyjde z ankety v ktorej budete rozhodovať vy, moji čitatelia, druhého vylosujem v spravodlivom žrebovaní.

******

A čakanie na uzávierku si spríjemníme ešte niekoľkými tipmi z éteru. Možno niekomu z vás poslúžia pre budúce leto:

Na hobby.idnes.cz ma zaujala záhrada s miskami na vodu, ktoré sú vlastne zvláštne tvarovanými kameňmi. "Jsou v podstatě pozůstatkem někdejších kulovitých kamenů, které se rozpadly podobně jako cibule do podoby nestejně mocných slupek či skořepin," hovorí majiteľ záhrady. Stačilo ich len nájsť v prírode a priniesť na záhradu.

Zdroj: hobby.idnes.cz

Zdroj: hobby.idnes.cz

Aj ďalšie napájadlo - tentoraz odliate z betónu som našla na hobby.idnes.cz.

Zdroj: hobby.idnes.cz

Ďalšie inšpirácie som našla na stránke časopisu Chatař-chalupář. Zaujalo ma napríklad toto netradičné kryté napájadlo:

Zdroj: chatar-chalupar.cz

 Prípadne sa môžete inšpirovať ponukou rôznych záhradných doplnkov z článku Co se líbí v zahradě:

Zdroj: chatar-chalupar.cz

Zdroj: chatar-chalupar.cz

Zdroj: chatar-chalupar.cz

Zdroj: chatar-chalupar.cz

Želám vám radostný zbytok leta a pohodovú jeseň. A netrpezlivo čakám na posledné príspevky do súťaže - áno aj na ten váš! ;-)

Majte sa krásne. 
Leti.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...