piatok, 10. augusta 2012

Putovanie po Francúzsku - Bibione

Naše putovanie po Francúzsku, posledný deň. 
(25. 7. 2012 - Bibione)
 
 Keď sme odchádzali z Lurd, pomyslela som si, že náš duchovný program sa už skončil. Čaká nás už len dlhá cesta a pár hodín pri mori. Ale (aj) vďaka otcovi Tomášovi bol tento deň takisto plnohodnotným duchovným zážitkom.

Už cestou autobusom nám porozprával o tom, ako modlitba ruženca mení naše životy. Podelil sa o to, ako sa on dostal k častej modlitbe ruženca, a aký vplyv mala a neho a jeho rodinu. A tak aj nás (mňa určite) navnadil k jeho pravidelnej a vytrvalej modlitbe.

Prechádzali sme okolo Carcasone
(mesta, ktoré preslávila o.i. známa stolová hra)

Rýchly záber z idúceho autobusu
(Carcasone je vraj 3. Američami najnavštevovanejšie miesto
vo Francäúzsku - po Paríži a Mont saint Michel)
 
Neskôr, keď prehrávač DVD vytrvalo odmietal poslušnosť, využili sme dlhú cestu na rozhovory - a mnohé informácie. Dozvedeli sme sa napr. veľa o púťach do Santiaga de Compostella, aj o histórii tohto pútnického miesta. Na sviatok sv. apoštola Jakuba sa táto téma viac ako hodila.

Z Talianska mám iba tento jeden obrázok

Na sv. omši v Bibione sme si vypočuli príhovor o tom, že Pán nám dáva dobré dary. Jedlo, spánok, rodina, odpočinok, zábava... to všetko sú dobré veci od Pána. Ale niektorých sa dobrovoľne vzdávame (pôst, celibát, čas...) - nie preto, že by boli zlé. Ale preto, aby sme mohli dostať niečo lepšie. Tak ako sme si to čítali v evanjeliu: "Každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry alebo otca a matku alebo deti alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života" (Mt 19, 29)

Páter to prirovnal k dieťaťu, ktoré sa najprv hrá s jednoduchými hračkami. Ale keď vyrastie, mama mu povie: "Už nechaj tie hračky pre malé deti a poď sa hrať s ... " A tak postupne ako dozrievame, dostávame (od Pána) stále lepšie veci. Aj v duchovnom živote je to tak. Niekto možno nechce dospieť a chce sa "hrať stále s detskými vecami", ale sme povolaní k lepším a väčším veciam. A najlepšie, čo môže na svete byť, je samotný Boh. Preto má zmysel vzdať sa všetkého na svete preto, aby sme získali Jeho.

A tak sa idem učiť... vzdávať sa vecí. To je asi pre mňa najťažšie. Asi si budem vždy hovoriť: "Každý kto opustí... "

2 komentáre:

  1. Jé, to máte krásný zážitek, pouť, povzbuzení, zahřátí do všedních dnů...tiše s láskou vzpomínám...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ahoj Leti,to vzdávání se věcí to je i pro mě těžké a stále to neumím!Třeba zlatý prsten a náušnice které jsem dostala na 18let,a také pro mě měly obrovský význam, jsem v pohodě dala na dětský domov, ale třeba starou komodu po babi a dědovi bych nedala,čím to je ...????Daja

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...