štvrtok, 26. apríla 2012

Všetky farby - apríl

Chodiť po svete s otvorenými očami...


Apríl bol /je/ hodne rôznorodý - aj čo sa farieb týka.
Aj svetla je už dosť počas celého dňa. A keď som sa konečne naučila, že sa dá fotiť aj mobilom - už mi nič nebráni zachytiť krásnych detailov koľko srdce ráči. :)




...a s radostným srdcom chváliť Stvoriteľa.

..............
Inšpirovala som sa u Sonji na The House of Häusl-Vad 

streda, 25. apríla 2012

Odmeny za kŕmidlá + ocenenie.

Včera a dnes som dostala informáciu, že ceny za kŕmidlá už dorazili k svojim novým majiteľkám. Ich odoslanie mi trvalo dlhšie, ako som predpokladala, za čo sa ospravedlňujem, ale už som všetky šťastne odoslala. Takže nepokazím prekvapenie, ak ich teraz ukážem aj vám.

En: Those were rewards for winners of bird-feeders.


Otília, ako víťaz ankety, aj Hlubunda, ktorá vyšla ako víťaz žrebovania dostali háčkovanú čipku s vtáčikom. Je len na nich, či si obrázok nechajú v tom tvare, ako ho dostali, alebo čipku použijú na ozdobenie nejakého iného výtvoru (napr. vankúšika).


Rozhodla som sa poslať ešte jednu cenu pre môjho osobného favorita. Bolo ťažké vybrať jedno kŕmidlo, ktoré ocením, lebo ako som už písala, "najviac" sa mi páčili všetky. ;-)
Ale nakoniec som sa rozhodla odmeniť Zdislavu, pretože ako jedna z mála poslala svoj príspevok bez osobného vyzvania. Tiež sa mi páči, keď sa snažíme deťom priblížiť prírodu. Napríklad aj takým spôsobom, že privedieme živé tvory (v tomto prípade vtáčiky) priamo pred okno.

Zdislava dostala háčkovanú chňapku.

A na záver sľubované ocenenie: 


Tento baner patrí všetkým vám, ktorí ste sa zúčastnili súťaže o naj- vtáčie kŕmidlo. Môžete si ho hrdo vystaviť na blog. A ak poznáte iný blog, ktorého majiteľ sa stará o prírodu, môžete ocenenie poslať ďalej. Samozrejme by som bola rada, ak mi o tom dáte vedieť.

En: This award belongs to all of you who participated in the competition. You can expose it to the blog. And if you know of another blog, whose owner takes care of nature, the award can be forwarded. Of course I would like to know about it.

Ocenenie posielam menovite týmto blogom:


Ešte raz vám ďakujem za účasť a gratulujem víťazom.
A všetkým vám želám radostný deň.
Letitia.

---------------------
A keďže je dnes streda, pozývam vás na návštevu k Giny, kde môžete vidieť, čo v poslednom čase háčkovali a plietli iní. 

nedeľa, 22. apríla 2012

Víkend v Pruskom

21.-22. 4. 2012

Tento víkend sme trávili v Pruskom (kúsok za Trenčínom).
Tentoraz bez najmladšieho člena rodiny - len my dvaja...

Pruské - Františkánsky kostol zo 17. storočia
a 600-ročné tisy

piatok, 20. apríla 2012

Troška tvorenia - príručná taška

Pamätáte si ešte na zvieratká háčkované filetovou technikou? Konečne som sa dostala k tomu, aby som jedno z nich použila. Túto tašku som si chcela vyzdobiť už dávno, no stále som to odkladala...
Až dnes som si uvedomila, že už nutne potrebujem novú príručnú tašku (niečo, kde budem nosiť potrebné maličkosti namiesto kabelky). A tak som kúpila a našila zips a potom aj filetovú aplikáciu. Šlo to rýchlo, raz-dva som bola hotová. Až ma to samu prekvapilo.

A tu je hotový výrobok. 


Bližší záber.

Aplikácia je zároveň vreckom na drobnosti. Len by nemali byť moc malé (aby cez dierky nevypadli) a moc farebné (aby nerušili motív) ;-)

***********

Zlákala ma link-párty Tvorivý piatok. ;-)
Tu si môžete pozrieť,
čo vytvárali ostatní. 

streda, 18. apríla 2012

Yarn along - pletieme spolu 5

Už zase tu máme stredu - deň, kedy Giny otvára stretnutie pri pletení a čítaní.

V poslednom čase háčkujem veci, ktoré vám zatiaľ nechcem ukázať. Tak zatiaľ iba naznačím...



A samozrejme pracujem na ďalšej záclonke na chalúpku. Zatiaľ mám len maličký pásik.

A čo čítam?


Max Lucado - Láska hodná dávania.
Minule som spomínala, ako som si od kamarátky priniesla zásobu literatúry. Po knihe L. Crabba som práve na Zelený štvrtok siahla po ďalšej (zdala sa mi na ten deň priliehavá) - Láska hodná dávania.

A veru tak aj bolo: Kniha je o tom, ako veľmi sme milovaní. A tiež o tom, že hoci sa akokoľvek snažíme prejavovať svojim blížnym lásku (tak, ako nám to káže naša viera i vychovanie), stále sa nám dosť dobre nedarí. A je to prirodzené. My sami vieme konať skutky, pre ktoré sme sa rozhodli, vieme dodržiavať pravidlá, ktoré sme prijali, vieme sa rozhodnúť, že dáme druhému... ale nevieme rozkázať svojmu srdcu aby cítilo náklonnosť k tomu, kto nespĺňa naše očakávania, aby žičilo tomu, kto dostal niečo, po čom sme túžili my, aby zachovalo pokoj, keď nás ostatní nechápu a ubližujú nám...

Hovorí sa: "Srdcu nerozkážeš." A je to skúsenosť mnohých generácií. Ale je tu ešte niečo - niečo veľmi dôležité. Komu sa málo odpustilo, málo miluje, ale KOMU SA VEĽA ODPUSTILO, TEN VEĽMI MILUJE. (porov. Lk 7, 47)

Dlho som mala problém pochopiť toto slovo. Zdalo sa mi, akoby to evanjelista zapísal naopak. Myslela som si, že by to malo byť - najprv veľmi miluj, potom sa ti veľa odpustí.
Ale asi to je predsa len správne napísané. ;-) Kto si je vedomý veľkej lásky k nemu, ten automaticky musí odpovedať veľkou láskou. Kto vie, ako veľa mu bolo odpustené, ten ľahšie odpúšťa iným to málo...
Preto - nesnažme sa "plniť povinnosť lásky". Snažme sa radšej vidieť a prežiť lásku, ktorou sme my (som ja, si ty...) milovaní.

Boh ťa tak veľmi miloval... 

Chýba mi dočítať už len posledných pár kapitol. A potom to najdôležitejšie - prežívať to, čo som sa naučila aj vo svojom živote. Prežiť (uvidieť) tú veľkú Lásku... a odpovedať na ňu.


Nech sa vám darí a veľa radostných chvíľ vám želám.
Letitia.

Knihovnička - L. Crabb, Řeč duše

Dozvedela som sa, že vydavateľstvo Kumran otvorilo pre blogerov program KNIHOVNIČKA. Ak máte aktívny blog, môžete sa zaregistrovať a vyberiete si jednu knihu, ktorú vám zadarmo pošlú. Knihu prečítate a napíšete o nej krátku recenziu - svoje dojmy na blog a tiež na stránky niektorého internetového kníhkupectva (martinus.sk). Potom si môžete vybrať ďalšiu knihu...
Zapáčila sa mi táto myšlienka a už som sa aj zaregistrovala. Nie(len) preto, aby som dostala knihu(y) zadarmo, ale páči sa mi myšlienka podeliť sa s vami o to, čo čítam.
A tak, kým mi príde prvá kniha z Kumránu, urobím si malú "rozcvičku" a podelím sa s vami o dojmy z knihy, ktorú som prečítala naposledy.


Pred Veľkou nocou som dočítala knihu Larryho Crabba Řeč duše.
Priznám sa, že som v poslednom čase len ťažko hľadala knihy, ktoré by ma zaujali. Väčšinou som mala pocit, že všetko, čo sa mi snažia, zvlášť nábožensky orientované knihy, ponúknuť, už dávno poznám. Ale kniha Řeč duše ma silne oslovila.

Možno ani nie tak prvoplánovou témou, ktorá nás "učí" hovoriť s inými "rečou duše", ako skôr myšlienkou, ktorá bola za tým. Myšlienkou o milujúcom Bohu, ktorý čaká na našu odpoveď.
Dnešný svet je zameraný na "dobrý život". Zdá sa nám, že máme právo na šťastie, dobrú rodinu, zdravie, hmotné zabezpečenie, citovú oporu... A často aj náš náboženský život nie je o ničom inom, len o tom, aby sme urobili všetko pre to, dosiahnuť "Božie požehnanie". Budeme sa viac modliť, viac angažovať vo farnosti, dodržiavať všetky prikázania, prípadne aj "dávať desiatky z mäty a kôpru", ako farizeji z Ježišovych čias. A podobne ako oni, očakávame, že nás Pán Boh "požehná" - dá nám dobrú rodinu, dobrú prácu, prekvitajúcu farnosť, dobre vychované deti...
Mám pocit, že na Slovensku nie sú očakávania "požehnania" tak výrazné ako v (americkej) kultúre, z ktorej pochádza autor, ale podobný princíp platí aj u nás. Snažíme sa zachovať náboženské predpisy a zdá sa nám, že máme právo "byť šťastní".
A tak často zamieňame prostriedok za cieľ a cieľ za prostriedok. Už nehľadáme Boha pre Neho samého, ale hľadáme Jeho požehnanie - pre naše pohodlie, pre uspokojenie našich túžob.

Určite aj Boh chce, aby sme boli šťastní. Rád nám dopraje všetko dobré... Aj šťastnú rodinu, aj zdravie, aj hmotné zabezpečenie... Ale stále tým najdôležitejším, tým jediným, na čom v skutočnosti záleží, tým jediným, pre čo sme boli stvorení a čo nás môže urobiť šťastnými je to, aby sme Milovali. Aby sme poznávali Jeho - nekonečnú lásku, a aby sme sa mu pripodobňovali. Veď len On nám môže dať skutočnú radosť, ktorú svet nemôže dať, ani vziať.

Je dobré žiť v zdraví, s milujúcim manželom, vychovávať dobré deti, udržiavať čistý domov... ale najdôležitejšie je žiť V LÁSKE. Poznať Boha a dovoliť mu aby nás miloval.
Možno práve preto niekedy potrebujeme stratiť naše pozemské istoty, aby sme pochopili, že ony nie sú cieľom, ale len čímsi navyše. Náš cieľ má byť niečo iné - pardon: NIEKTO iný.


A ešte jedna myšlienka ma v tejto knihe silno oslovila. Vtedy, keď sa cítime slabí, neschopní, hriešni... vtedy keď sme maličkí, chudobní, hladní a smädní po Spravodlivosti - práve vtedy sa môžeme stať kanálom Božej lásky a moci. To nie my pôsobíme v duši človeka, ale Boh.
My (Ja) by som to nedokázala. Ale Boh áno, Jemu nič nie je nemožné. Len mu nesmiem pliesť do cesty svoju pýchu... ;)

*************
Článok bol publikovaný aj na mojakomunita.sk

pondelok, 16. apríla 2012

Prvé narodeniny

Ste zvedaví, kto oslavuje?

Predsa naša chalúpka! :) Prvého apríla bol presne rok od vtedy, čo sa stala našou. Pri najbližšej príležitosti (akurát cez veľkonočný týždeň) som jej urobila zopár "narodeninových" fotografií. Ako teda po roku vyzerá? Podelím sa o niekoľko obrázkov aj s vami.

Už pri príchode nás vítali mininarcisy

Nie som si istá, či sme nevedomky kúpili takú miniatúrnu odrodu...

alebo skrátka v tomto "vysokohorskom"?...

 ...prostredí rastie všetko tak malé? 

Aj hyacint sa už chystá...

Prvý narodeninový "portrét" ;-)

Fotohádanka - Myšie mesto

Minule som vám dala fotohádanku.
Mali ste uhádnuť, čo je zobrazené na tejto fotografii:



Ospravedlňujem sa, že riešenie dávam až teraz, úplne som na to zabudla.
Takže, čo bolo na obrázku? Na správnu odpoveď prišiel hneď v prvom komentári Gabkin manžel. Áno, sú to cestičky, ktoré si budovali pod snehom nejaké hraboše (myšky alebo aké potvorky to boli ;) ).

Keď zišiel sneh zo záhrady, ostalo tam celé "myšie mesto".







Už som im ho rozhrabala, povrch ako šlo zarovnala... len dúfam, že ich nenapadne na oplátku rozhrýzť náš dom... ;-)

piatok, 13. apríla 2012

Veľkonočné trojdnie

5.- 9. 4. 2012
Zelený štvrtok

On je tým veľkonočným baránkom...

Piekli sme jahňa (link)

(črevo na pečenie sa nám už nedarí zohnať,
tak sme museli improvizovať)

"záhrada na Olivovej hore"

Nenechajme Ho samého...

Po dlhom čase, keď "bolo dieťa malé", sme sa tento rok znova po večeri vybrali na bohoslužby. Dokonca sme si našli miesto na sedenie, tak sme tie takmer dve hodiny vydržali bez problémov. :) Po sv. omši sme "odprevadili" Ježiša do Getsemanskej záhrady. Chvíľku sme pobudli pred sviatosťou, ale potom sme už unavenú časť rodiny odviedli domov a ja som ďalej "bdela" pri varení fazule. ;)

Veľký piatok




Relikvia svätého Kríža

Piatok sme už trávili v Novej Bani. Len ráno sme ešte "vybehli" na spievané ranné chvály k Františkánom v Bratislave. Aj v Bani sme sa zúčastnili všetkých bohoslužieb. Tešili sme sa aj na nočnú krížovú cestu na Kalváriu, ale asi išlo o nejaký informačný šum...
.
Zážitok poklony Krížu bol umocnený relikviou z originálneho kríža, na ktorom zomrel náš Spasiteľ. V Novej Bani uchovávajú relikviu - kúsoček dreva z Ježišovho kríža, ktorý pred mnohými rokmi našla sv. Helena vo Svätej zemi. A táto relikvia bola pripevnená ku krížu na poklonu.

Biela sobota

Príprava vlastného paškálu - materiál

V sobotu vrcholili prípravy na oslavu vzkriesenia. Večerná omša bola dlhá ;) a krásna. Celý večer a nasledujúci deň nám potom znelo v hlave radostné Aleluja! Ježiš žije! A aby sme si Jeho svetlo mohli sprítomniť aj doma, vyrobili sme si vlastný paškál.

Takmer dokončený paškál

Z plátu včelieho vosku sme vyrezali (pracoval Nulano takmer sám) kríž a len pomocou ľahkého tlaku rúk (a ich tepla) sme ho prilepili na sviečku. Okolo sme vymodelovali číslice znázorňujúce rok a písmená Alfa a Omega - začiatok i koniec. Máme doma aj kúsky tymianu (dostali sme ich ktorýsi rok na slávnosti zjavenia Pána), ale zabudla som ich vziať na chalupu, tak sme museli improvizovať. Nulano vymodeloval "klince" z guličiek červenkastého vosku.

Hotový paškál.



Tento paškál máme doma už veľa rokov.
Vždy len "prepisujem" poslednú číslicu. 


Veľkonočný pondelok

Veľkonočná "nedeľa" pokračuje celých 8 dní. Tak sa radujeme a je to vidno aj na výzdobe našej chalúpky.
Všade môžeme vidieť vajcia, ako symbol života a večnosti. :)


Tento rok sme robili len jednoduché vajíčka s "košieľkou OVO".
Ale inšpiráciu z našej vlaňajšej tvorby nájdete tu.






Zabudla som si vziať "normálne" vrecká na výslužku pre šibačov, tak som musela improvizovať. Narýchlo som ušila takéto vrecúška z látky, čo zvýšila zo závesov.
Myslím, že mali úspech. Ako sa hovorí - z núdze cnosť. :)


******
Celebrating easter Gardenparty 
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...