piatok, 30. decembra 2011

Vianoce u Muminovcov

Všetci tam priniesli to najkrajšie,
čo si vedeli predstaviť, aby si naklonili
nepochopiteľné mocnosti zimy...


Neviem prečo som si pri príchode tohoročných Vianoc spomenula na to, ako prežívali svoje jediné Vianoce ktoré neprespali tvorčekovia z pera Towe Janssenovej - Muminovci. Okúzlilo ma, ako vnímali tieto sviatky úplne inak, a predsa narozdiel od tých, čo poznali Vianoce každý rok, práve Muminovci ich pochopili správne.

Tak veľmi som si chcela tento príbeh znova prečítať. Ale nevedela som ho nikde nájsť. Ani v knižnici, ani na internete, nikde. Ale nakoniec som našla. Je to jeden z príbehov uvedených v zbierke Neviditeľné dieťa. Príbeh má názov Jedlička. Dokonca som našla na internete jeho plné znenie, takže ak by ste si chceli tento čarovný príbeh prečítať a nemáte možnosť zájsť povedzme do knižnice, nájdete ho tu. Hľadajte názov "Jedlička". I keď asi je lepší zážitok čítať skutočnú vytlačenú knihu.

Na kraji pohovky sedel malý drobček a pil čaj.
Predtým bol v snehu pod verandou...

******

Želám vám všetkým radostný nový rok. 
Aby sa vám darilo rozdávať radosť stále - úmyselne aj neúmyselne. 
Nech váš život naplní láska, radosť a pokoj.

Letitia.

O tradíciách a vianočnom menu bez húb

24. 12. 2011



Po sviatkoch, kedy som sa snažila aspoň čiastočne odpojiť, som zase tu, aby som sa s vami podelila o niektoré naše rodinné tradície. Presnejšie o tie, ktoré si naša rodina postupne utvára. Trochu iné ako okolitá spoločnosť a odlišné od tradícií predchádzajúcich rodín, z ktorých sme vzišli.
Pravdaže spojitosť s predkami i so spoločnosťou v ktorej žijeme je treba zachovávať a je len dobré ak sa naša vzájomná blízkosť prejavuje aj v rovnakých rodinných zvykoch... ale takisto je dobré budovať vlastné tradície, ktoré budú "len naše".

Spomenula som si, ako nám pred rokmi na predmanželskej príprave hovorili o tom, že každý z nás pochádza z inej rodiny, v ktorej boli zavedené iné zvyky (rituály) a často sa mohlo stať, že niektoré prejavy boli v každej z rodín vysvetľované iným spôsobom. Často prichádza k stretu rôznych zvykov práve na veľké sviatky, akými sú i Vianoce. Zvlášť čo sa sviatočného menu týka. U nás napríklad bolo zvykom jesť hríbovú polievku a rybu pečenú na zemiakoch, u svokrovcov sa podával vyprážaný kapor a kapustnica (takisto s hubami). To by ešte nebol veľký problém - na Štedrý deň som navarila tak ako bolo zvykom u nás, kapustnicu nám dali u svokrovcov na druhý deň.
Tak to bolo, pokiaľ sa nám nenarodil syn.

Chceli sme, aby aj malý mohol mať podiel na našom spoločnom jedle, ale huby sa nám zdali pre malé dieťa ťažké a s rybou to spočiatku nebolo oveľa bezpečnejšie. Tak som rozmýšľala nad alternatívou. A keďže manžel nie je ani trochu milovníkom húb (skôr naopak), chcelo to vymyslieť vianočnú polievku bez nich. A pri tej sme ostali až do dnes.

Rozmýšľala som takto - vianočné jedlo by malo symbolizovať bohatosť-štedrosť. To by mohla spĺňať  šošovica. Tuším sa niekde dáva šošovica pod tanier, aby priniesla hojnosť potravy v budúcom roku. (A napr. aj mladý Daniel v babylonskom zajatí jedol namiesto mäsa šošovicu, aby bol "krásny a silný".)
Ale aby to nebola obyčajná šošovicová polievka akú varíme hocikedy v piatok, bolo ju treba niečím vylepšiť. Dám do nej sušené slivky! - Ovocie a čokoľvek sladké symbolizuje sviatok a bežne sa do polievky nedáva, takže zaručí aj výnimočnosť tohto jedla. Alebo som si jednoducho spomenula, že sa slivky dávajú do kapustnice? ;)
A nesmie chýbať cesnak! - ten sa k vianočným tradíciám určite hodí...
Nakoniec som do tej polievky nahádzala všeličo - rôzne oriešky, cesnak, sušené ovocie, dokonca trochu medu. Mala trochu zvláštnu chuť, určite výnimočnú. A tak sa u nás zaviedla nová tradícia šošovicovej vianočnej polievky so všeličím.
Až teraz po mnohých rokoch zisťujem, že v niektorých slovenských krajoch sa tradične na Vianoce jedávala práve šošovicová polievka.

Rokmi som prípravu polievky zdokonalila. Myslím, že tento rok nám všetkým veľmi chutila. A tak by som sa rada s vami podelila o recept. Možno sa vám niekedy hodí.


Šošovicovo oriešková polievka so sušeným ovocím a medom

Cibuľu nakrájame na kocky a zľahka osmažíme na oleji (ešte lepšie na masle). Pridáme prebratú umytú a odkvapkanú šošovicu (používam tú maličkú mini-šošovicu). Nie veľa stačí cca 1dc. Pridáme bobkový list a miešame asi 5 minút nasucho. Pridáme cesnak nakrájaný na drobno, oriešky a orechy podľa vlastného výberu (ja som dala vlašské a lieskové oriešky) posekané na drobnejšie kúsky (ale aby ešte bolo do čoho zahryznúť). Spočiatku som sa bála pridať viac ako trošku orechov, ale zistila som, že polievka je tým lepšia, čím viac orieškov v nej je. ;)
Chvíľu ešte popražíme všetko spolu. Pridáme umyté a posekané sušené ovocie (osvedčili sa mi hrozienka a určite brusnice - tie nesmú chýbať). Pomiešame a zalejeme horúcou vodou.
Necháme variť asi 20 minút, kým je šošovica mäkká. Medzitým si pripravíme zátrepku: kyslú smotanu vymiešame s lyžičkou solamilu a soľou. Keď je šošovica uvarená, pridáme do polievky zátrepku a necháme prejsť varom. V tejto fáze pridáme med podľa chuti (3 lyžičky sú asi tak akurát). Odstavíme z ohňa a ešte chvíľu miešame, aby sa nám zátrepka nezrazila.

Podávame. Napríklad na Vianoce. Alebo kedy sa vám hodí, možno aj na Nový rok. :)

******

A keď už sme pri tých vianočných receptoch, prezradím vám tiež, ako sa robí naša vianočná ryba na zemiakoch. Túto tradíciu, ako som sa neskôr dozvedela, u nás zaviedla moja mama krátko pred mojim narodením (alebo dokonca po ňom?). Je to zdravé jedlo (bez zbytočného prepáleného tuku) a jednoduché na prípravu (čo na Vianoce, keď je toľko ďalších príprav veľmi oceníme). Aj špinavého riadu je máličko.
Tak čujte, tu je recept:

Kapor na zemiakoch

Rybu očistíme, nakrájame na podkovičky a nasolíme, prípadne posypeme červenou paprikou a korením podľa vlastného výberu (my dávame len papriku).
Zemiaky očistíme a nakrájame na kolieska.
Zapekaciu misu (používame jenské sklo) vymastíme maslom.
Na dno zapekacej misy naukladáme pokrájané zemiaky. Každú vrstvu zemiakov osolíme (pôvodne sme aj posýpali rascou, ale pri jedení sme si často mýlili rascu z pocitom, že máme v ústach kosť, tak už rascu nedávame).
Na vrch poukladáme nasolenú a okorenenú rybu. Na kúsky mäsa ešte poukladáme kúsky masla a prykryjeme.
Zapekáme vo vyhriatej rúre do zmäknutia (cca hodinu).


*****

Ešte vám prezradím jeden tip ohľadom kostí.

Mám rada, keď na tanieri viem, kde mám kosti čakať. Potom ich ľahko nájdem a nehrozí, že sa mi nejaká zapichne do hrdla.
Takže je dobré poznať anatómiu ryby.

Kapor má veľké rebrové kosti v brušnej časti. Pokiaľ pokrájam podkovičky v tom istom smere - medzi rebrami - tieto na tanieri ľahko nájdem a vytiahnem.
Menšie kosti má ryba v chrbtovej časti. Ale poznám ich smer, takže keď pri jedení vidličkou oddeľujem mäso po kúskoch v správnom smere, kostičky sa ukážu a ľahko ich zo sústa vyberiem.
Ďalšie malé kostičky pomáhajú rybe ovládať plutvy. Vždy okolo plutvy sú v mäse tieto malé (a zákerné) kostičky. Preto väčšinou buď vykrojím okolo plutvy vždy aj časť mäsa, v ktorom by tieto kostičky mali byť, alebo naopak nechám na rybe aj plutvu, aby ten, kto ju bude jesť vedel, kde má tieto kostičky čakať.


A vy? Máte nejaké vlastné tipy, ako sa vyhnúť rybacej kosti v krku? Alebo máte vlastné rodinné tradície, o ktoré by ste sa s nami mohli podeliť? Poteším sa každému komentáru. A na prípadné ďalšie otázky rada (a podľa možnosti rýchlo) odpoviem.

Želám vám radostné dni!

štvrtok, 22. decembra 2011

Vianočné pohľadnice

20. 12. 2011


Uff, stihla som to! Síce s odretými ušami ale predsa - vianočné pozdravy a malé darčeky priateľom a známym sú už poslané. Tento rok som sa rozhodla pohľadnice vyrábať, ale akosi pridlho mi trvalo vybrať si vhodnú techniku ich prípravy. Už-už to vyzeralo, že budem musieť siahnuť po osvedčených kupovaných pohľadniciach. Ale nakoniec sme to (ako inak - na poslednú chvíľu) zvládli.

 
Nakoniec bol každý pozdrav tak trochu iný. Ale v princípe som vždy využila vystrihnutý tvar nalepený na "telo" pohľadnice hrubou obojstrannou páskou. Pôsobí to plasticky a vcelku efektne.



Keď mi došli nápady a tak trochu aj čas...  prišiel mi pod ruku zbytok baliaceho papiera, v ktorom syn doniesol darček zo stretka. Boli na ňom takíto sympatickí sobovia. Nuž, nemohla som ich vyhodiť!
Stačilo tesne obstrihnúť jedného soba, nalepiť na kúsok bieleho výkresu, obstrihnúť trochu menej tesne a prilepiť hrubšou páskou na farebný podklad. A pohľadnica bola hotová.
Ak by ste chceli takto vyrobiť jednoduchú pohľadnicu (nezatváraciu), alebo menovku na darček, nezabudnite ju vypísať skôr ako nalepíte soba. Na nerovnom podklade by sa vám zle písalo.



Chcela som svojich blízkych obdarovať nielen prianím, ale aj niečím hmotným, čo im pripomenie, že som na nich myslela. Tým bližším (srdcu) zo vzdialených (geograficky) som  pribalila aj nejakú tú kachličku / podložku...


Pri iných som sa nechala inšpirovať Sonjou (vad-art.blogspot.com/) a pribalila som napr. zabalený sáčok ovocného čaju.






Potom som skúsila niečo iné...

Len "bleskové" foto, ani ja som ho nevidela za denného svetla.

Obrázok kreslený fixkou Centropen a kolorovaný farbičkami...

Na zadnej strane je nalepená magnetická páska.
(Pásku môžete odlepiť z nejakých reklamných magnetiek)
Pozor neplytvať magnetom, ak nechcete platiť vyššie poštovné ;-)

Pozdrav som písala na zadnú stranu.
(Nezabudnite ho vypísať skôr, ako nalepíte darček!)

Takto môže hotové dielko visieť na chladničke
napr. vo funkcii zápisníčka na nákupy.
Alebo na milostné odkazy ;-)

Zdá sa, že budem musieť niečo podobné vyrobiť aj pre nás domov. Keď to syn videl, bol sklamaný, že nie sú pre nás a "objednal" si ďalšie. ;-)
Takýto úprimný pochvalný prejav ma vždy poteší. Znamená to, že sa môj výtvor páčil aj niekomu inému ako mne samotnej. ;-)

*****


Želám vám pokojné dni posledných príprav a radostné Vianoce naplnené tými najkrajšími milosťami! :)

nedeľa, 18. decembra 2011

Čo sa deje v chalúpke, keď sa nikto nepozerá?

Resty 26. 11. 2011

Prichytili sme ich! V našej chalúpke, keď sa nikto nepozerá sa dejú veci! Už nielen svetelní duchovia. Aj polienka a kúsky dreva, dokonca väčšie dosky ožívajú!

S Onom sme im nastražili pascu - a podarilo sa! Máme to všetko zdokumentované!

Aha, pozrite sa, ako vyvádzajú!


Vidíte? Teda! Verili by ste tomu?


A keby len to?
Zdá sa, že prežívali aj romantické chvíľky...



Ale teraz už ...

Pozor spoiler!
 Kto si chce ponechať ilúziu o oživlých drevách, nech ďalej nečíta. ;-)

No dobre, koniec rozprávky, prezradím vám, ako to bolo...

streda, 14. decembra 2011

Nápady na tvorenie

Ako som sa tak potulovala po internete, občas ma niečo zaujalo natoľko, že som na to nechcela zabudnúť. Napadlo mi ukladať si tieto tipy do jedného neuverejneného blogového príspevku. Pôvodne mali byť len takou pripomienkou a inšpiráciou pre mňa, ale myslím, že je čas podeliť sa o rôzne nápady aj s vami. Však teraz je čas prípravy rôznych ozdôb, svietnikov a darčekov.

Tak nech sa páči, kochajte sa a inšpirujte sa.

Svietniky

Svietnik z pieskom
Na stránkach hhanky.estranky.cz som našla takéto svietniky vyrobené z pohára a piesku, či soli. Do pohárika vložíme sviečku a zasypeme pieskom. (Môžeme použiť farebný piesok, voňavú soľ do kúpeľa...) A hotovo. :)
Podrobný postup, ako aj ďalšie obrázky rôznych kombinácií nájdete u hhanky.


Samozrejme existuje ešte kopa rôznych možností ako premeniť pohár na efektný svietnik. Napríklad pohár s kabátikom vystrihovaným z papiera alebo pohár omaľovaný farbami na sklo...

Ale zvlášť ma zaujala možnosť vyrobiť si svietnik z ľadu.


Svietnik z ľadu

Medzi časom som videla viacero stránok s takouto výzdobou, ale prvýkrát som ľadový svietnik našla u pavly-bilydomov. Takéto svietniky sú vhodné na von, keď mrzne. V teple domova by sa nám rýchlo roztopili.


Ak nemáte vhodné "bábovkové" formy, môžete si svietnik urobiť z dvoch rôzne veľkých nádob. Väčšiu nádobu (misku) naplníte vodou, do nej vložíte menšiu (pohár - do ktorého sa zmestí sviečka), zaťažíte, aby bola vnútorná nádoba správne ponorená a vložíte do mrazničky, alebo von - ak dostatočne mrzne.


Dekorácie

Lapač slnka z  ľadu: 

Z ľadu sa dajú vytvoriť aj takéto krásne ozdôbky, ktoré si môžeme v zime zavesiť v záhrade, alebo na balkóne. Prvýkrát som túto nádheru videla na magicalchildhood.wordpress.com, ale niečo podobné sa dá nájsť na viacerých stránkach.


Ide o to, že do nádoby vhodného tvaru (napr. kruh ;) ) nalejete tenkú vrstvu vody, do ktorej povkladáte rôzne ozdobné predmety (ovocie, prírodniny, alebo farebné stužky - je to na vás). Je možné vodu ofarbiť napr. potravinárskym farbivom, ale myslím, že číry ľad bude krásny. Nezabudnite do vody vložiť aj motúzik, na ktorý tú krásu potom zavesíte. Inou možnosťou je vložiť do vody napríklad úzky pohárik, aby v ľadovej ozdobe vznikla dierka na zavesenie.


Závesné "snehové" vločky

Aj vy ste kedysi radi vystrihovali dečky / snehové vločky z papiera? Niektorí si ich lepia na okno ako zimnú dekoráciu. Mne bolo vždy proti srsti niečo lepiť na okno, ale zapáčil sa mi nápad Ivety z Praktickej ženy facebook - holky v akci
Rôzne veľké povystrihované kolieska zalaminovala a spolu s korálkami zavesila do okna ako ozdobný záves.



Ozdoby z priehľadných plastových viečok

Často býva na rôznych téglikoch s potravinami viečko z priehľadného plastu. Creative Jewish Mom objavila spôsob, ako ich premeniť na niečo krásne. Je to nádherná aktivita pre deti a veľmi pôsobivá výzdoba nášho domova.
Permanentnými fixami s deťmi nakreslili na vrchnák obrys motívu, ktorý potom vyplnili lepidlom a farebnými korálkami.


Hneď mi napadlo, že by mohlo byť zaujímavé použiť kontúrové 3D farby a ornament vybodkovať. Napr. takto nejako. Myslím, že to so synom vyskúšam.


Vločky zo zažehľovacích korálkov

Zo zažehľovacích korálkov sa dá vyrobiť všeličo. Aj jemné zimné ozdôbky v tvare snehových vločiek, ako nám to ukázala lilla-a.


Jarnú verziu som našla...  hm, je mi to trápne, ale zabudla som si zapísať zdroj. Uložila som si len obrázky, ale cestu späť k článku už nepoznám. Myslím, že to bolo u niekoho z vás, ale teraz to už spätne neviem nájsť, tak sa prosím ozvite, až si niekto spoznáte obrázky, aby som mohla doplniť link na vašu stránku.
(Edit: Tak som to nakoniec našla. Myslím, že som sa inšpirovala u Markéty Baletkovej)


Postup je jednoduchý: korálky uložíme do mriežky, zažehlíme, navlečieme na nitku a zavesíme na halúzku. :)


Námety na darček

Ozdobené štipce

Aj z obyčajných štipcov sa dá urobiť veľa parády. Je to zvlášť jednoduchý dostupný a variabilný materiál
Štipce stačí ozdobiť (hoci nalepenými sadrovými odliatkami, filcovými srdiečkami, kvietkami z farebného papiera...) a zavesiť na motúzik (stužku, pásik organzy...). Na niektoré môžme pridať magnet. Alebo ich zavesíme na paličku (bambus, ozdobený vešiak, vešiačik z drôtu...) ako mobilný záves. Na štipce potom môžeme pripínať čokoľvek - napr. fotografie svojich drahých.
Nápad inšpirovaný Zuzkou - zcdl 




Darčeková taška - váza

tento nápad pochádza od mamaskram. Krabicu od nápoja (ovocnej šťavy, mlieka a pod.) oblepíme ozdobným papierom alebo látkou. Môžeme dozdobiť ozdobnou lepiacou páskou. Cez dierky prevlečieme motúz ako uši, naplníme vodou a naaranžujeme kvety. A kytica, aj keď bude musieť počkať dlhšie mimo domu, nezvädne :)



Záložka do knihy inak

Zaujalo ma, že záložka nemusí byť vždy nutne vovnútri  knihy. Na stránke craftsnob.com je návod na záložku, ktorá robí parádu zvnoka. Ozdobná časť (volán a pod.) je našitý na gumičke. Druhá strana gumičky môže tvoriť záložku, alebo držať celú knihu zatvorenú, aby sa neotvárala napr. v taške.
Na http://craftsnob.com je aj podrobný návod, ako si urobiť ozdobný volán.



Miniskleníček

Už sa vám niekedy stalo, že ste chceli niekoho obdarovať vlastnoručne vypestovaným kvetom, ale rastlinka bola ešte príliš malá na darovanie? Mne áno. Do daného sviatku rastlina nestihla vyrásť a nasadiť dostatok kvetov aby pôsobila ako hodnotný darček. Viem, že o nejaký čas sa rozrastie a bude obdarovaného tešiť mnohými krásnymi kvetmi, ale teraz ju ešte ako darček použiť nemôžem. Čo s tým?
Pokiaľ by rastlinka dostala pekné balenie napr. vo forme miniskleníčka, hneď by kvetináč nevyzeral tak prázdny.

Postačí ak odrežeme vrch z prázdnej PET-fľaše, zasunieme ho okolo kvetinky a dozdobíme nejakou drobnosťou. Podobne ako to urobila Minna tu. (Ja som jej nápad objavila vďaka Evík)



Prenos tlače z tlačiarne

Koľkokrát som špekulovala, ako by sa dal preniesť obrázok alebo nápis na nejaký predmet. Ivetka pre nás nachystala podrobný návod, ako preniesť nápis napr. na kvetináč. Postačí vám k tomu tlačiareň, papier a lepidlo na dekupáž.

http://kivetkablog.blogspot.com/2011/08/prenos-napisu-pomoci-lepidla-decoupage.html


Drôtované ozdôbky - detská verzia

Na stránke lilla-a-design sa s nami podelili o veľmi milú a predsa jednoduchú ozdôbku vhodnú aj pre veľmi malé detské rúčky. Postačí, keď z drôtu vytvarujeme jednoduchý tvar (napr. srdiečko) a dieťa naň ponavlieka farebné korálky. Je to krásna dekorácia, aj milý darček napr. pre krstnú mamu, alebo pani učiteľku.



Motaničky

Aj táto dekorácia je veľmi efektná a jednoduchá na prípravu. Postup nám ukázala hlubunda na svojich stránkach.
Zjednodušene - Zviažeme cca tri drievka v prostriedku aby vytvorili hviezdu. Postupne omotávame farebnou bavlnkou, až vznikne čosi ako hustá pavučina. Môžeme použiť ako dekoráciu na stenu, či drobný darček... :)



Recyklovanie:

Krabička na šitie z plechovej škatuľky

Svojho času ma nadchol nápad Tony Zieglerové vytvoriť z plechovej krabičky od cukríkov pohotovostnú krabičku na šitie. Rozhodla som sa, že si tiež niečo podobné vyrobím.
A kto si netrúfa, alebo nemá dostatok materiálu, mám dojem, že podobné šitíčka Tony predáva(la?) na fler.cz.



Z trička vankúš

Tričko, ktoré ste mali radi s krásnou aplikáciou, pekným vzorom ale deti z neho dávno vyrástli. Je vám ľúto vyhodiť ho? Nemusíte ho vyhadzovať. Veľmi jednoduchým spôsobom z neho urobíme ozdobný vankúšik.
Inšpirácia zo stránky Andělské snění.


Alebo ho naplníte napr. ryžou (je lepšie dovnútra ušiť ďalší vankúšik z pevnejšej látky, aby sa ryža nevysypala) a máte suchý termofor. Postačí vankúšik nahriať na peci, v rúre (tuším sa odporúča hodina na 50°C? alebo v mikrovlnke a bude hriať dlhý čas.
[Nápad na termofor som videla na viacerých zahraničných stránkach, ale už si nespomínam kde, takže je to zase bez spätného linku. :-/ ]


"Dekupáž" z ovocných nálpiek

Tento nápad Creative Jewish Mom ma prekvapil a dostal. Nečakala by som, že z tak zaznávaného materiálu sa dá narobiť toľko parády. Nuž čujte:

Aj vám sa na chladničke hromadia malé nálepky z banánov, jabĺk a iného ovocia? Neviem, kde sa v človeku berie tá zberateľská vášeň, ale asi každé dieťa si v istom veku prelepuje nálepky a nie je ochotný ich vyhodiť. U Creative Jewish Mom som objavila nápad, ako sa dajú tieto malé potvorky využiť na neuveriteľnú parádu.
Ak si chcete ozdobiť napr. škatuľku od čaju, postačí, keď ju vymaľujete veselými farbami a potom na ňu naaranžujete určité množstvo týchto nálepiek. Keď ste s rozložením spokojní, prilepíte nálepky pomocou lepidla na dekupáž (alebo iného vhodného lepidla), prípadne zalakujete a hotovo. Paráda je na svete.
Presvedčte sa sami:



Neuveriteľné, však? Tiež by som nečakala, že z tých malých vecičiek môže vzniknúť niečo tak zaujímavé.


"Nedetské" záplaty - Geometrický vzor

Neviem, ako ste na tom vy, ale ja mám práve doma jedného chlapca, ktorý už dávno vyrástol z detských zvieratkových a vláčikových obrázkov. Ale nohavice derie stále statočne. A tak mi veľmi dobre padne každý nápad na vhodne estetické záplaty použiteľné aj pre staršieho chalana. Na boyohboyohboycrafts som našla takéto jednoduché geometrické vzory záplat. Myslím, že vyzerajú pôsobivo a vôbec nie naivne detsky alebo dievčensky. Už sa teším až náš mladý zase rozoderie nejaké nohavice. ;-)



Chlapčenské motívy

Tieto tričká vyšíval made by Joel na dovolenku pre všetkých detských účastníkov. De-fakto nešlo o recykláciu, ale zdá sa mi, že podobný motív by sa dal využiť na obnovenie rôznych vecí. Napríklad na oživenie tašky na telesnú, alebo ňou ozdobiť záplatu na tričku...


Nákres týchto obrázkov na stránke http://madebyjoel.com/ síce nie je, ale je tam mnoho iných návodov aj s nákresom. Napríklad tieto vianočné obrázky.




Ak sa vám máli , veľa rôznych nápadov je napr. na týchto stránkach:
http://www.vytvarka.eu/
http://babetko.rodinka.sk/vychovavame/tvorivo-s-detmi/?pageteaser[page]=8
http://www.hhanky.estranky.cz/clanky/postupy---napady/kridy-doma-vyrobene.html

utorok, 13. decembra 2011

Kráľovstvo medzi nami

Tak ako každý druhý utorok, aj dnes som bola na stretnutí komunity Emanuel s chválami a piesňami... Keď som si otvorila Evanjelium, dočítala som sa:

Keď sa ho farizeji opýtali, kedy príde Božie kráľovstvo, on im povedal: "Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. Ani nepovedia: ´Aha, tu je!´ alebo: ´Tamto je!´ lebo Božie kráľovstvo je medzi vami."
(Lk 17, 20-21)


A tak som si uvedomila, ako sa často trápime a hľadáme niečo krásne a hodnotné strašne ďaleko. Ako sa snažíme robiť výnimočné veci, spoznávať výnimočných ľudí. Všetko to dobré a krásne sa nám zdá tak nedostižné a vzdialené...
Často chceme k Vianociam dokonale vyzdobiť svoj dom, napiecť dokonalé cukrovinky, prežiť dokonalý advent s deťmi a rodinou... a sme frustrovaní keď sa nedarí. Keď veci nie sú tak dokonalé ako by sme chceli, alebo keď sa nám zdá že sused (mamina z iného blogu) robí veci, ktoré by som aj ja chcela, ale nedarí sa mi...
Chceme byť užitoční pre druhých (často tých vzdialenejších) a šíriť Božie kráľovstvo zvláštnym spôsobom. Aj ja v poslednom čase hľadám, čo vlastne Pán chce aby som robila, ako mám napĺňať svoj čas, ako využiť talenty, ktoré mi dáva... komu, kde...
Prečo vlastne hľadám poklady niekde ďaleko?

Buďte verní v malom a pridá sa vám. 

Byť verný v tom, čo už mám.
Najskôr si musím dobre plniť tie povinnosti, ktoré už mám, tú najdôležitejšiu, najvlastnejšiu úlohu, ktorú som dostala - postarať sa o svojich najbližších. Tu! je Nebeské Kráľovstvo. Nie niekde tam - ale TU. Všade TU, kde som ja, a kde si ty a kde stretávam kohokoľvek.
V bežných každodenných lopotách, často jednotvárnych a nudných, tak obyčajných a "nezaujímavých". Veci ktoré sa mi zdajú tak malé, že si skoro ani nezaslúžia pozornosť - sú súčasťou kráľovstva nebeského. Veci, ktoré si často ani neuvedomujem že robím. Ráno vstanem, nachystám raňajky a desiatu deťom do školy... Pribalím úsmev a pusu na rozlúčku... A potom kopa ďalších a ďalších nezaujímavých činnosti, ktoré robím každý deň. A pri tom nosím hlavu v oblakoch, snoch o niečom "zmysluplnejšom"... Ale nebeské kráľovstvo nie je tam ďaleko-vysoko. Je TU! :)

Často sa pozeráme kamsi do nebies... Ale Nebeské kráľovstvo je predsa tu - medzi nami! 

________________________
Publikované aj na mojakomunita.sk

sobota, 10. decembra 2011

Drobné adventné zdobenie

Pastierik na vchodových dverách
Aj my už pozvoľna zdobíme vianočne. Zatiaľ iba tak pomaličky. Mám rada "výbuch" radosti a slávy až na Vianoce, takže väčšinu vianočnej výzdoby budeme robiť na poslednú chvíľu. Ale malé pripomienky blížiaceho sa sviatku si už pomaličky vyrábame.

Ovečka mi na okne visí už od minulých Vianoc (aspoň jednu ovečku som si nechala, nech nezabudnem, že aj ja som takou malo ovečkou v Jeho náručí). Teraz k nej postupne vešiame ozdôbky vykrojené z mandarínkových šupiek. Až nedávno som sa nechala inšpirovať na podobnú výzdobu. Len by som potrebovala menšie vykrajovátko v tvare hviezdy. To čo mám je väčšie ako všetky šupky, čo sa mi doteraz podarilo získať, takže zatiaľ vykrajujem srdiečka, zvončeky a rybičku.

Srdiečka boli prvé





Pridala som aj vystrihnutú hviezdu z jemného papiera. Nikdy som nelepila ozdoby na okná, až tento rok som neodolala náhlemu impulzu. Na prilepenie som použila klovatinu, aby to potom šlo umyť. Ak máte lepšie tipy, podeľte sa prosím v komentároch.



Zimné sviečky s kabátikom vystrihnutým z papiera ste už videli. Niekedy si zapaľujem aj doma v okne toľko sviečok, koľký adventný týždeň práve prebieha. Viem, že z piateho poschodia ich von asi veľmi nevidno, ale ich svetlo a teplo hreje aj mňa doma. Len keby záclona nebola tak blízko...

Takisto adventný veniec a adventný kalendár som už ukazovala. Páči sa mi, ako sa z takmer súvislej plochy bielych balíčkov mení na reťaze drobných ozdôbok. Pôsobí to veselo a optimisticky.


*

Želám vám všetkým radostné prežívanie tretieho adventného týždňa. Nech sa nám darí vyčarovať v našej rodine tú pravú vianočnú atmosféru. A nemám na mysli len výzdobu a "povinné" úsmevy, hlavne nech sa Ježiško narodí v našich srdciach. Aj keď nebude všetko klapať tak ako si to predstavujeme, Jeho láska bude z nás žiariť na tých, čo sú okolo nás. :)
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...